Z obsahu
Marko spomína na chvíľu, keď mu babka po rokoch porozprávala, aké vážne bolo jeho ochorenie v detstve. Vtedy sa dozvedel aj o modlitbe, ktorú nad ním vyslovili jeho matka, babka a teta.
Keď ho priviezli sanitkou, primár podľa babkiných slov povedal jeho matke: „Pani Kufová, ten chlapec zomrie.“ Marko mal fialové pery, bordové líca, kašľal a dusil sa. Pri jeho matke stáli aj babka a teta. Všetky tri sa rozplakali. Chlapca nemohli položiť na posteľ, pretože by sa zadusil, a tak ho niekoľko týždňov držali postojačky.
Babka Markovi rozpovedala aj to, čo vtedy robili v noci. Modlili sa. Ich prosba znela: „Ježišu, teraz nám toho chlapca daj a potom si ho vezmi.“ V tejto vete sa spája túžba, aby dieťa zostalo nažive, s vedomím, že jeho život nemajú vo svojich rukách. Ženy prosili o čas s ním, no zároveň ho v modlitbe odovzdávali Bohu.
Marka prekvapilo, že mu o tom nikto nepovedal skôr. Spýtal sa babky: „Prečo mne to nikto nepovedal?“ Odpovedala mu: „Chceli sme ti nechať slobodu.“ Aj toto vysvetlenie patrí k tomu, čo sa dozvedel až po rokoch: jeho blízki si príbeh nechali pre seba, aby mohol žiť bez toho, že by poznal ich vtedajšie obavy a modlitbu.
Rozprávanie sa končí myšlienkou, že „Pán Boh je ten, ktorý povoláva“. Marko tak pri pohľade späť spája svoje detstvo s prosbou troch žien a s ich vedomím, že o jeho živote nemôžu rozhodovať samy. To, čo sa odohralo počas jeho choroby, sa k nemu dostalo až neskôr, v rozhovore s babkou.
Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.
🚨 Partnerom tejto epizódy je spoločnosť NEOHACK. Pri nákupe zadajte zľavový kód “troshka” a získate 10% zľavu!
🍯 Partnerom tejto epizódy je spoločnosť TRADICINA. Pri nákupe zadajte zľavový kód: “troshka10” a získate 10% zľavu!