Z obsahu
Slávnosť všetkých svätých nám pripomína nielen tých, ktorých mená poznáme z cirkevného kalendára, ale aj množstvo skrytých svedkov, ktorých svätosť zostáva ľuďom neznáma. S touto predstavou súvisí aj dôležité upozornenie: posledný súd o spáse konkrétnych ľudí patrí Bohu, nie nám.
Možno v nebi stretneme mnohých, ktorých by sme tam nečakali. Ľudí z iných národov, kultúr či náboženstiev, ale aj tých, ktorých sme poznali, no dostatočne si ich nevážili. Všetko, čo o živote po smrti hovoríme, patrí do oblasti nádeje. S istotou však môžeme povedať, že Boh je silnejší než smrť a že jeho veľkorysosť presahuje naše predstavy i teórie.
Predstava, že spasení môžu byť iba katolíci, podľa reči nepatrí ku katolíckemu učeniu. Cirkev učí, že aj nepokrstený človek môže byť spasený, ak žije podľa svojho svedomia a neprijatie krstu nebolo vedomým odmietnutím Krista. Niekedy mohol človeku v priblížení sa ku krstu zabrániť zlý príklad kresťanov. V takom prípade nemusí byť vina na jeho strane, ale na strane tých, ktorí svojím konaním vydali antisvedectvo.
Tým sa nezľahčuje význam krstu, Cirkvi, misií ani práce s katechumenmi. Ide o to, aby sme boli opatrní, keď chceme rozhodovať o spáse jednotlivých ľudí. „Len Boh vidí do srdca a len jemu patrí posledný súd.“ Výstižne to vyjadruje výrok pravoslávneho teológa Evdokimova: „Vieme, kde Cirkev je, ale nevieme, kde nie je.“ Cirkev je sviatosťou, znamením i účinným nástrojom povolania celého ľudstva k spáse a konečnému zjednoteniu v Kristovi.
Na tomto zjednotení máme spolupracovať tým, že prijmeme a rozvinieme pozvanie k svätosti. K nej sú povolaní všetci veriaci bez ohľadu na stav či postavenie a každý má kráčať svojou vlastnou cestou. Svätosť preto nemusí byť vždy viditeľná ani zapísaná v kalendári. Pápež František pripomína aj každodennú, obyčajnú svätosť, ktorá sa prejavuje vo vernosti a vytrvalosti všedného života.
Život kanonizovaných svätých môže byť inšpiráciou pre ostatných, hoci aj oni museli zápasiť so svojimi zlými vlastnosťami. Nikde však nie je povedané, že nemôžu existovať aj skrytí, nekanonizovaní svätí. Ich svätosť nemusí byť menšia než svätosť tých, ktorým Cirkev vzdáva úctu na oltári. Svätosť je dar milosti, ktorý Boh ponúka každému spôsobom známym iba jemu, a zároveň slobodnou odpoveďou človeka, ktorý tento dar prijíma a rozvíja.
Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.
Promluva Mons. Tomáše Halíka ke slavnosti Všech svatých v neděli 1. 11. 2026.
Liturgické texty ke slavnosti: https://www.vira.cz/slavnost-vsech-svatych-111-cyklus-a.html
K poslechu jako podcast: https://open.spotify.com/episode/54cnG7IDHf2bO2gLerPgOW?si=qVn5-E2OSeihZbMetmtXHQ