Z obsahu

Reč sa venuje náboženskému relativizmu a rozdeleniu, ktoré podľa rečníkov vidno v spoločnosti aj v rodinách. Najsilnejšou myšlienkou je ich výklad Ježišových slov o rozdelení: viera v Krista sa podľa nich môže stať hranicou, ktorá postaví ľudí proti sebe.

Rečníčka pripomína Ježišovo varovanie, že „päť ľudí bude rozdelených v jednom dome“ — deti proti rodičom, nevesta proti svokre, susedia proti susedom či kolegovia na pracovisku. V tomto obraze vidí opis súčasnosti. Rozdelenie podľa nej nezostáva len v politike alebo vo verejných sporoch, ale vstupuje aj do blízkych vzťahov. Za jeho prejavy označuje nepriateľstvo a spôsob, akým sa o ľuďoch hovorí v médiách. Upozorňuje, že už samotné titulky môžu čitateľovi podsúvať, koho má považovať za dobrého a koho za zlého.

Súčasne odmieta predstavu, že snaha o dialóg automaticky znamená skutočné porozumenie. Hovorí o rozpore medzi častým vyzývaním na dialóg a svetom, v ktorom podľa nej pretrvávajú vojny, nepriateľstvo a rozdeľovanie ľudí. V tejto súvislosti spomína heslo „rozdeľuj a panuj“ a opisuje titulky, ktoré podľa nej ľudí proti sebe rozoštvávajú. Problém teda nevidí iba v rozdielnych názoroch, ale aj v tom, ako sa tieto rozdiely podávajú a využívajú.

Kľúčom k jej úvahe je presvedčenie, že Ježiš môže ľudí rozdeľovať podľa toho, či v neho veria. „Ježiš je naozaj takým kameňom úhelným,“ hovorí. Neznamená to však, že by popierala dobré vlastnosti ľudí mimo katolíckej viery. Sama pripúšťa, že pozná ateistov a ľudí bez katolíckej viery, ktorí sú slušní, obetaví a dobrí. Takéto uznanie podľa nej nemení jej presvedčenie o význame viery v Krista, ale ukazuje, že osobný charakter človeka nemožno jednoducho stotožniť s jeho náboženským presvedčením.

Rečníčka zároveň pripomína varovanie pred „diktatúrou relativizmu“ — postojom, podľa ktorého neexistuje objektívna pravda a každý si môže veriť, čomu chce. Práve v tomto relativizme vidí súvislosť medzi oslabovaním pravdy a nejednotou. Ak sa všetky názory a náboženské predstavy považujú za rovnocenné, podľa jej argumentu sa stráca dôvod o pravde hovoriť alebo ju druhým zvestovať. Preto odmieta názor, že misijné úsilie je zbytočné, a zdôrazňuje význam hlásania Krista.

Jej výklad Ježišových slov tak spája osobnú vieru s každodennými vzťahmi. Rozdelenie, o ktorom hovorí, sa podľa nej prejavuje v rodine, medzi susedmi aj vo verejnom priestore — a práve presvedčenie o pravde má byť tým, čo ľudí odlišuje.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

[26-084] © 2026, Navštívte náš web: www.MisiaFatima.sk Prosíme podporte našu činnosť a MISIU na https://MILODAR.MisiaFatima.sk Pokračovanie hlbokého rozhovoru historika dr. Radomíra Malého a psychiatričky MUDr. Ilony Burdovej. Témou je vzostup novodobého pohanstva, nebezpečný synkretizmus vnútri Cirkvi, udalosť s kultom Pačamamy vo Vatikáne, automatycká exkomunikácia (latae sententiae) či otázka umelých potratov ako neobohanských obetí. Ako čeliť diktatúre relativizmu a prečo je jediným pevným bodom v dnešnom rozdelenom svete Ježiš Kristus?

Dr. Radomír Malý a MUDr. Ilona Burdová: Keď sa novodobé pohanstvo tlačí do Cirkvi (2. časť)

Všetko od Fatima TV