Z obsahu

Rozhovor sa venuje tomu, čo odlišuje človeka od umelej inteligencie a ako technológie menia naše chápanie myslenia. Jednou z najsilnejších myšlienok je, že ľudskosť sa utvára v spolužití a v atmosfére, ktorú si ľudia navzájom vytvárajú.

Egon Gal pripomenul, že človek sa podľa antropológov nepresadil v prírode preto, že by bol najinteligentnejší alebo najsilnejší, ale preto, že dokázal spolupracovať. Spolupráca si pritom žiada inú inteligenciu než výpočty: treba vedieť, komu dôverovať, s kým sa oplatí spojiť a ako spolu žiť. Práve v spoločnosti sa naši predkovia učili pravidlám a vytvárali si vzťahy. K ľudskosti tak podľa neho patrí niečo, čo nevzniká iba v jednotlivcovi, ale medzi ľuďmi.

Toto spolužitie podporujú príbehy, mýty a tradície, ktoré si ľudia odovzdávajú z generácie na generáciu. Gal hovorí o „mimotelovej dedičnosti“: človek nededí len biologické vlastnosti, ale aj príbehy, ktoré si osvojí a ktoré pomáhajú spájať väčšie spoločenstvá. Umelá inteligencia môže riešiť matematické problémy, na ktoré človek nestačí, no podľa neho nepochopí rozprávku tak, ako jej rozumie malé dieťa. Príbehy totiž nie sú len informácie. Sú súčasťou toho, ako sa ľudia navzájom poznávajú a vytvárajú spoločný svet.

Gal túto myšlienku priblížil obrazom dvoch mladých rýb, ktoré stretnú staršiu rybu. Tá sa ich opýta, aká je voda, a keď odpláva, jedna z mladých sa spýta druhej: „Čo do čerta je voda?“ Voda je všade okolo nich, no práve preto ju nevnímajú. Podobne si podľa tohto podobenstva často neuvedomujeme veci, ktoré zásadne ovplyvňujú naše životy a vzťahy.

„Tá voda je tá atmosféra, ktorú my si navzájom vytvárame,“ povedal Gal. Nedá sa jednoducho naučiť ako pravidlo, napísať do návodu ani spočítať. Napriek tomu ovplyvňuje, ako sa k sebe správame a ako spolu žijeme. Keď si ju človek začne uvedomovať, môže sa podľa rečníka správať trochu inak. Nejde teda len o to, čo jednotlivec vie alebo dokáže, ale aj o prostredie, ktoré vzniká medzi ľuďmi.

Práve v tomto sa jeho úvaha vracia k otázke umelej inteligencie. Stroje môžu byť úspešné pri úlohách, ktoré sa dajú vyjadriť výpočtom, no ľudské spolužitie zahŕňa aj skúsenosti, dôveru a nevyslovené pravidlá. „Najdôležitejšie veci v živote nevnímame, nevidíme, nedokážeme o nich hovoriť, ale ony určujú zmysel našich životov,“ zhrnul Gal.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

Čo znamená zostať človekom v ére umelej inteligencie | Noc vedy Hostia: Egon Gál, filozof, vysokoškolský pedagóg Peter Tiňo, profesor informatiky a umelej inteligencie na University of Birmingham Moderátor: Ladislav Eliaš Sloboda človeka nespočíva iba v hľadaní správnych odpovedí. Rovnako dôležitá je schopnosť klásť správne otázky, pochybovať, premýšľať a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Umelá inteligencia dnes dokáže analyzovať obrovské množstvo dát, vytvárať texty, obrazy či hudbu a čoraz viac vstupuje do oblastí, ktoré boli donedávna výlučne ľudské. Čoraz výraznejšie ovplyvňuje spôsob, akým získavame informácie, utvárame si názory a rozhodujeme sa. Čo to znamená pre človeka v ére umelej inteligencie? Dokážeme si zachovať vlastný úsudok vo svete, kde algoritmy čoraz viac formujú naše poznanie a rozhodovanie? Večer uzavrel koncert skupiny Laktibrada.

2026.09.25 | Čo znamená zostať človekom v ére umelej inteligencie | Noc vedy

Všetko od Nadácia POLIS