Z obsahu

Reč sa sústreďuje na pokoru, ľútosť a dôveru v Božie milosrdenstvo. Jej ústredným posolstvom je, že človeka od Boha neoddeľuje samotná slabosť, ale neochota vzdať sa hriechu.

„Vieš, čo je prekážka? Keď sa ich nechceš pustiť.“ Rečník tým obracia pozornosť od toho, aké ťažké alebo opakujúce sa sú naše pády, k tomu, či ich chceme priznať a odovzdať Bohu. Človek môže mať pocit, že pre svoje hriechy už nemôže začať znova. Podľa jeho slov však rozhodujúce nie je predstierať bezúhonnosť ani vypočítavať vlastné zásluhy, ale s pokorou povedať: „Nezaslúžim si to. Len ťa prosím pre tvoje milosrdenstvo.“

Rečník tento postoj vysvetľuje na rozdiele medzi Judášom a lotrom, ktorý sa obrátil na Ježiša so skrušeným srdcom. Judáš podľa neho priznal svoju vinu a oľutoval ju, no rozhodujúce bolo, že sa neodovzdal Božiemu milosrdenstvu. Naopak, lotor sa nespoliehal na vlastnú svätosť ani na dobré skutky. Uznal, že si odpustenie nezaslúži, a napriek tomu oň prosil. „V tú ranu ho Boh chytnul za ruku,“ hovorí rečník. Práve táto dôvera je v jeho podaní cestou, ako sa človek môže odvrátiť od minulosti a prijať pomoc.

Nejde pritom o predstavu, že hriech je bezvýznamný. Rečník vyzýva, aby človek svoju vinu priznal, vyznal a oľutoval, a hovorí o kvalitnej spovedi. Zároveň varuje pred tým, aby sa človek pred Bohom vystatoval svojimi modlitbami či dobrými predsavzatiami: „Nerob sa taká svätá, taký svätý a nevypočítavaj zásluhy.“ Dôležitá je úprimnosť, nie sebavedomie založené na tom, čo sa nám podarilo.

Aj vlastnú skúsenosť opisuje ako lekciu pokory. Spomína, že si kedysi myslel, že je na Veľkú noc dobre pripravený. Potom však pochopil, že sa nemá spoliehať na vlastné zásluhy, ale prosiť o Ježišovo milosrdenstvo. Túto skúsenosť si zapamätal ako výzvu, aby sa človek neskrýval za predstavu, že už urobil dosť.

Hriechy môžu byť podľa rečníka ťažké, nepochopiteľné či opakované. Prekážkou sa stávajú vtedy, keď sa ich človek nechce pustiť. Ak však túži žiť s Ježišom aj napriek svojej slabosti, môže priznať, čo urobil, a prosiť o odpustenie. „Vytiahnem ťa z toho,“ zaznieva v jeho slovách ako uistenie, že človek sa nemusí najprv sám očistiť, aby mohol prísť k Bohu.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

[26-091] © 2026, Navštívte náš web: www.MisiaFatima.sk Prosíme podporte našu činnosť a MISIU na https://MILODAR.MisiaFatima.sk Prinášame vám 2. časť strhujúcej odpustovej kázne pátra Mariána Kuffu z gréckokatolíckej farnosti Čabiny, po ktorej nasleduje záverečné poďakovanie a slovo miestneho d.o. Vladimíra Pančáka v rusínskom jazyku. V tejto časti sa dozviete: » Aký je zásadný rozdiel medzi Judášom a dobrým lotrom na kríži a čo znamená mať skrušené srdce. » Prečo priazeň ľudí nič neznamená v porovnaní s Božou priazňou. » Čo je to „duchovná fotosyntéza“ a ako dokáže uzdraviť aj tie najťažšie vzťahy v rodine. » Ako žiť kresťanský život „na plný plyn“ a prečo sa oplatí zasvätiť Panne Márii. » Dojemný záver a poďakovanie o. Vladimíra Pančáka. 📍 Miesto: Chrám v Čabinách 🎙 Rečníci: o. Marián Kuffa, o. Vladimír Pančák 🎥 Produkcia, strih: Misia Fatima #MarianKufa #Kazen #Čabiny #PannaMaria #Milosrdenstvo #Spoved #Pokora #Greckokatolici

Marián Kuffa: Nepotrebujem priazeň ľudí, ale priazeň Božiu! + poďakovanie (Odpustová kázeň, 2. časť)

Všetko od Kuffa Marian