Z obsahu

Magdaléna Čmuková žila štyri roky s nevyliečiteľnou rakovinou a svoje dni, obavy aj radosti zaznamenávala v osobných príspevkoch. Z jej zápiskov vystupuje najmä skúsenosť, že dôvera v Boha nevylučuje strach ani ťažké chvíle.

„Po zlých dňoch prichádza aj strach. Nemôžem ho len tak odraziť. Nemôžem ho nevidieť. Musím cez ten strach prejsť.“ Tieto slová napísala v apríli 2024, keď mala za sebou už 21 chemoterapií a aj obyčajné rozprávanie, počúvanie hudby či čítanie pre ňu boli príliš namáhavé. Svoje prežívanie pomenovala obrazom temného údolia zo Žalmu 23. Strach v jej zápisku nie je popretý ani zľahčený: priznáva, že ho nedokáže jednoducho odstrániť, a zároveň hovorí o ceste, ktorou musí prejsť.

Už v septembri 2022, keď sa dozvedela o pokročilom štádiu choroby a pripravovala sa na prvú chemoterapiu, napísala: „Dôverujem ti, Pane. Hovorím, ty si môj Boh. Som v tvojich rukách.“ Obrovskú horu, ktorá sa pred ňou objavila, chcela zdolávať s dôverou v Boha, o ktorom verila, že vedie jej kroky. V jej zápiskoch sa táto dôvera neprejavuje tým, že by každý deň bol ľahký. Zaznamenáva náročné liečby, pobyt v nemocnici aj chvíle, keď potrebovala pokoj a spánok. Popri nich však píše aj o dňoch, keď sa vracala nádej.

Keď vládala, vracala sa k veciam, ktoré jej prinášali radosť a silu: išla autom za rodinou na Slovensko, navštívila koncert s manželom a dcérou a po dlhom čase sa bicyklovala. Spievala, venovala sa cirkevnej hudbe a pastoračnej službe. Vedela, koľko námahy ju tieto chvíle stoja, no nechcela sa ich vzdať, pokiaľ vládala. Zároveň ďakovala za rodinu, manžela, stretnutia aj príležitosti slúžiť. Jej príbeh tak obsahuje vedľa seba únavu a vďačnosť, obavy aj nádej.

V auguste 2026 sa dozvedela, že všetky možnosti liečby sa vyčerpali a jej telo už ďalšiu terapiu neznesie. Napísala, že dúfa, že ju Boh ešte niekoľko týždňov ponechá, a chce ich prežiť vo vďačnosti. Verila, že jej život sa smrťou neskončí. Magdaléna zomrela 7. augusta v kruhu najbližších po prijatí pomazania chorých. V poslednej fáze prosila o modlitbu a pripomínala: „V modlitbe sme spojení.“

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

Príbeh Magdalény Tschmuck v ktorom hovorí o jej živote s nevyliečiteľnou chorobou a že sa cíti byť nebom milovaná. Magdaléna pochádza zo Slovenska. Vydala sa a žila v Rakúsku, kde pôsobila ako kantorka a pastorálna asistentka. Jej príbeh vyšiel v rakúskom periodiku Sonntag. Príbeh zverejňujeme so súhlasom jej manžela. Použité foto, facebook Magdaléna Tschmuck.

Život s nevyliečiteľnou chorobou. Nebom milovaná - Magdaléna Tschmuck

Všetko od Spoločenstvo Dobrého pastiera