Z obsahu
Reč približuje evanjeliovú chudobu na príklade svätej Terézie z Lisieux a svätého Františka z Assisi. Jej jadrom je láska, ktorá sa skláňa k človeku a Krista nesprostredkúva nátlakom, ale vlastným životom.
„Evanjelium nehlásame preto, aby sme tých druhých obrátili za každú cenu, ale preto, aby sme tlmočili Kristovu tvár, aby sme tlmočili jeho lásku.“ Táto myšlienka spája odlišné príbehy svätej Terézie a svätého Františka. Obaja ukazujú, že kresťanské svedectvo sa nezačína snahou dostať druhého tam, kam chceme my. Láska sa nenanucuje; pripravuje priestor, v ktorom môže človek Krista spoznať.
Terézia túžila byť „láskou v srdci Cirkvi“ a jej nádej sa vzťahovala aj na tých, ktorí Krista nepoznajú alebo ho odmietajú. V závere života sa ocitla v konfrontácii s nenávisťou voči Bohu a Cirkvi. Nechcela sa však od takých ľudí oddeliť: rozhodla sa sedieť „za stolom hriešnikov“, nie iba sa za nich modliť, ale modliť sa spolu s nimi: „Zmiluj sa nad nami, Pane.“ Jej prítomnosť medzi nimi mala byť spôsobom, ako im tlmočiť Kristovu lásku.
František zasa túžil prinášať Krista najmä svojím životom, obyčajnou prítomnosťou a vzťahom k druhým. Keď sa stretol so sultánom, bol pripravený aj na to, že stretnutie môže skončiť jeho mučeníctvom. Sultán sa neobrátil, no spoznal v ňom pokorného Božieho muža a preukázal mu úctu. Ich stretnutie ukázalo, že aj nepriatelia môžu spolu hovoriť v hlbokom rešpekte. František si zároveň upevnil presvedčenie, že z možnosti spásy nemožno nikoho vylúčiť.
Takáto láska je chudobná, pretože sa nevydáva za vlastníčku druhého človeka ani za záruku úspechu. Nevnucuje mu svoje predstavy a prijíma, že nie každý kresťana prijme. Jej úlohou je prinášať Kristovu tvár a vytvoriť priestor, v ktorom sa s ňou možno stretnúť.
Reč túto chudobu spája aj s dôverou, že jedinou trvalou istotou je Kristus. Vzťahy, zabezpečenie či úspechy sa môžu stratiť a život prináša aj nečakané bolesti a sklamania. František i Terézia prešli utrpením a obmedzeniami, no ich príbehy pripomínajú, že človek nemusí dosiahnuť všetko, čo si predsavzal, aby jeho život mal zmysel. Aj to, čo sa nepodarilo, možno odovzdať Pánovi. Pravým bohatstvom napokon nie je to, čo si vytvoríme podľa vlastných predstáv, ale láska, ktorú sme mohli prijať a darovať. Každodenné, nenápadné gestá tak môžu niesť niečo z Krista.
Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.
ThLic. Veronika K. Barátová
Ďakujeme za finančnú podporu tohto apoštolátu,
bez ktorej ho nemôžeme realizovať.
Číslo účtu nájdete na:
www.blahoslavenstva.sk
Ďakujeme!