Z obsahu
František Trstenský sa zamýšľa nad tým, či môže mať človek nádej v digitálnom veku. V centre jeho úvahy je presvedčenie, že budúcnosť nepatrí technológiám, ale Kristovi, a že ani v čase rýchlych zmien netreba podľahnúť strachu.
Pri umelej inteligencii sa podľa neho stretávajú dva extrémy: predstava, že technológia vyrieši všetky problémy ľudstva, a obava, že človek stratí kontrolu nad vlastnými výtvormi. Podobné nádeje i obavy sprevádzali aj skoršie veľké novinky, od kníhtlače a elektriny až po internet. Kresťan sa však podľa biskupa nemusí prikláňať ani k slepému optimizmu, ani k beznádejnému pesimizmu. „Kresťanská nádej má meno. Ježiš Kristus.“ Nie je to iba pozitívne myslenie ani presviedčanie seba samého, že všetko dopadne dobre. Vychádza z Božej vernosti.
Táto nádej podľa neho pomáha pozerať sa na technologickú dobu vo svetle viery. Posledným pánom dejín nie sú algoritmy, veľké technologické spoločnosti ani ekonomické či politické systémy, ale Kristus. To neznamená, že človek prehliada problémy alebo všetko dokáže ovplyvniť. Mnohé udalosti nás prekvapia a na niektoré otázky odpoveď nenájdeme. Aj keď sa jedna otázka zodpovie, objavia sa ďalšie. Napriek tomu, hovorí Trstenský, „Boh zostáva verný“. Práve v tom spočíva základ kresťanskej nádeje.
Osobitne upozorňuje na vojenské využívanie umelej inteligencie. Technológie môžu zachraňovať životy, no môžu byť použité aj na ničenie. Preto podľa neho nesmie byť rozhodovanie o ľudskom živote úplne zverené stroju. Za rozhodnutím musí zostať človek, pretože človek nesie morálnu zodpovednosť a stroj ju niesť nemôže.
Technológie zároveň umožňujú ľuďom komunikovať a spolupracovať naprieč kontinentmi. Napriek tomu môže rásť osamelosť. Samotné prepojenie preto nestačí: dôležité je počúvať, zdieľať život a budovať vzťahy. Biskup túto myšlienku zhŕňa slovami: „Technológie môžu vytvárať siete. Láska vytvára spoločenstvo.“ Človek podľa neho potrebuje viac než prístup k informáciám a rýchle spojenie s druhými.
Najhlbšia túžba ľudského srdca smeruje k láske, zmyslu a večnosti. Nič stvorené — ani technológia, úspech, moc či bohatstvo — ho nedokáže úplne naplniť, pretože je stvorené pre Boha. Z toho vychádza aj dôstojnosť človeka: je stvorený na Boží obraz, vykúpený Kristom a pozvaný k večnému životu.
Keď sa raz skončí ľudský život, najdôležitejšie podľa Trstenského nebude množstvo spracovaných údajov ani výkon zariadení, ale to, či človek miloval, veril a nasledoval Krista. Technológie sú dôležité, človek je dôležitejší a Boh je základom všetkého. Budúcnosti sa preto netreba báť; možno do nej vstupovať s múdrosťou, zodpovednosťou a vierou.
Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.
V tejto časti ponúkam záverečný pohľad na prvú encykliku pápeža Leva XIV. Prajem vám príjemné počúvanie! Hosted on Acast. See acast.com/privacy (https://acast.com/privacy) for more information.
Episode link: https://play.headliner.app/episode/35097727?utm_source=youtube