Name: Konfesionálny aspekt sakrálnej tvorby Jozefa Božetecha Klemensa a Petra Michala Bohúňa
Uploaded: 2026-09-28T13:07:44+02:00
Duration: 17 min 21 s
Channel: ECAV
Description: Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026 Rečník: Mgr. Rastislav Molda, PhD., Filozofická fakulta UK v Bratislave

Z obsahu

Prednáška sa venuje sakrálnej tvorbe Petra Michala Bohúňa a Jozefa Božetecha Klemensa v 19. storočí. Ukazuje, že obrazy a ďalšie výtvarné diela v kostoloch neboli iba doplnkom architektúry, ale súviseli aj s náboženským a národným životom vtedajších spoločenstiev.

Pri skúmaní sakrálnych dejín sa pozornosť často sústreďuje na stavby a ich architektov. Prednášajúci však upozorňuje, že obraz chrámu utvárali aj oltáre, sochy, obrazy, liturgické predmety a ďalší mobiliár. Tieto diela ovplyvňovali vizuálnu podobu kostolov aj náboženskú skúsenosť veriacich. Zároveň sú prameňom poznania dobového estetického cítenia, spoločenských zmien a kultúrnych kontaktov.

Osobitne zaujímavé je, že Bohuň a Klemens patrili k odlišným konfesijným prostrediam: jeden bol evanjelik, druhý katolík. Napriek tomu obaja vytvárali sakrálne diela aj pre cirkvi, ku ktorým sami nepatrili. Prednášajúci identifikoval 59 Klemensových diel v 35 lokalitách a 20 Bohúňových realizácií v 12 lokalitách. Ich pôsobenie tak nebolo obmedzené na jedno miesto ani výlučne na vlastnú konfesiu.

Klemensove práce sa nachádzajú aj v evanjelických kostoloch, najmä v okolí Zvolena a Banskej Bystrice, kde pôsobil a nadviazal blízke kontakty s miestnymi evanjelickými farármi. V niektorých zboroch sa v tom čase prestavovali staršie kostoly alebo stavali nové, a preto potrebovali nový mobiliár či oltárne obrazy. Klemens ako katolík tieto objednávky prijímal. Podľa prednášajúceho pritom mohli zohrávať úlohu aj osobné vzťahy a národné povedomie: slovenské evanjelické zbory oslovovali slovenského umelca, ktorý sa sám angažoval v národnom hnutí.

Aj Bohúňove diela sa nachádzali v katolíckych i evanjelických chrámoch. Osobitným príkladom je dnešná Partizánska Ľupča, kde sa sakrálna tvorba oboch umelcov stretla v rôznych cirkevných priestoroch. Táto lokalita tak spája ich umelecké pôsobenie nielen geograficky, ale aj konfesionálne.

Prednáška zdôrazňuje, že sprostredkovanie umeleckých zákaziek záviselo najmä od osobných kontaktov umelcov s duchovnými a miestnymi cirkevnými spoločenstvami. Ich diela preto umožňujú sledovať, ako sa sakrálne umenie prepájalo s národným hnutím a ako prekračovalo konfesijné hranice. Prednášajúci zároveň pripomína, že ďalší výskum môže priniesť nové nálezy a doplniť obraz o rozsahu tvorby oboch maliarov.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026 Rečník: Mgr. Rastislav Molda, PhD., Filozofická fakulta UK v Bratislave

Všetko od ECAV