Z obsahu

Svedectvo bývalého hráča ukazuje, ako sa počítačové hry môžu stať náplňou veľkej časti života a ako ťažké je prestať, keď človek svoje hranie opakovane obmedzuje, no k nemu sa vracia. Najvýraznejšia je jeho spomienka na množstvo času, ktorý mu hry vzali, a na rozhodnutie, ktoré napokon urobil pred Bohom.

Jednou z hier, ktoré ho zasiahli najviac, bola strategická hra Civilizácia. Hráč v nej podľa jeho opisu vystupuje ako vládca, ktorý rozhoduje o dianí vo svojom svete, buduje svoju moc a usiluje sa poraziť nepriateľa. „Hráč má pocit, že môže o všetkom rozhodovať,“ hovorí. Výhra prinášala sladký pocit víťazstva; pri prehre prichádzal hnev a podráždenosť. Človek sa často pustil do ďalšej hry s tým, že tentoraz už chybu nezopakuje.

Iný druh hier si vyberal vtedy, keď bol nahnevaný. V akčných hrách nemusel veľa premýšľať: nastavil si nesmrteľnosť a zabíjal protivníkov. Spomína, že po niekoľkých hodinách už mal zvyčajne dosť a po takomto virtuálnom vybití sa nepotreboval vyzúriť v skutočnosti. Účinok však netrval dlho. Popri tom ho na roky pohltili aj hry, v ktorých postava postupuje, získava predmety a zlepšuje sa. Aby bola dostatočne silná, potreboval jej venovať veľa času. Ak potom v hre prišiel o všetko, prežíval to so smútkom.

Hranie sa postupne nazbieralo na mesiace. Sám nevylučuje, že celkový čas presiahol rok. Keď sa obzrel späť, videl, čo všetko mohol namiesto toho urobiť: viac sa vyspať, menej si ublížiť na ruke alebo možno úspešnejšie dokončiť školu. Spomína aj nižší účet za elektrinu a výčitky, že takmer žiadnu hru nemal legálne. Najmä však cítil, že čas bol „totálne premárnený z perspektívy večnosti“.

Niekoľkokrát sa pokúsil urobiť radikálny rez a hry z počítača odinštaloval. Nerozhodol sa však, že už hrať nechce. Namiesto náročných hier si vybral jednoduchšie, napríklad systémové karty a míny. Časom sa objavila chuť na preteky, potom potreba upokojiť sa pri strieľačke a on sa vrátil tam, kde bol predtým. Ani hranie iba niekoľko hodín týždenne sa mu nepodarilo jednoducho prerušiť.

Zlom nastal, keď sa pred mesiacom rozhodol pred Pánom prestať hrať a využívať čas lepšie. „Vďaka Bohu darí sa, snáď neprestane,“ hovorí. Jeho slová zachytávajú nielen úľavu z nového rozhodnutia, ale aj vedomie, že zápas sa ešte neskončil.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

❤️❤️Ďakujeme, že nás sledujete!! ZDIEĽAJ🙏🏼LIKE👍🏼pošli ďalej❤️ Aj toto vysielanie vzniklo vďaka Vaším pravidelným príspevkom, ak CHCETE PRISPIEŤ, môžete tak urobiť TU: ▶: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/podporte-nas-2/ Ďakujeme🥰 za každý príspevok. ZDIEĽAJ🙏🏼LIKE👍🏼pošli ďalej❤️ ✔️ pomôžte nám ZDIEĽANÍM🙏 nech sa nás modlí čo najviac

Svätý na deň a Duchovný boj

Všetko od Slovensky dohovor za rodinu