Z obsahu
Príbeh Márie Celesty sa sústreďuje na vznik nového rehoľného inštitútu a na prekážky, ktoré sprevádzali jeho uskutočnenie. V jej rozprávaní sa vracia myšlienka, že základom rehoľného života má byť nasledovanie Ježiša Krista.
Mária Celesta vyrastala v Neapole v zámožnej rodine, kde vládla jednoduchá a hlboká nábožnosť. Bola desiatym dieťaťom a naučili ju iba čítať; písať sa v tom čase dievčatá bežne neučili. Keď jej duchovný vodca prikázal zapisovať, čo sa odohráva v jej duši, spočiatku nevedela, ako to urobiť. Napriek tomu sa podľa vlastných slov „dôverujúc Pánovi“ pokúsila písať sama, bez učiteľa.
Vo veku sedemnástich rokov zložila sľub čistoty a o dva roky neskôr začala denne prijímať Eucharistiu, čo si vtedy vyžadovalo povolenie spovedníka. V roku 1718 vstúpila do kláštora karmelitánok a nasledujúci rok zložila rehoľné sľuby. Neskôr prešla do kláštora vizitiek v Scale. Práve tam, po svätom prijímaní 25. apríla 1725, zažila mimoriadnu milosť, ktorú opísala ako hlboké spojenie s Kristom. Vtedy pochopila, že Boh jej zveruje nový inštitút a že jeho pravidlá majú byť obsiahnuté v Ježišovom živote.
Toto presvedčenie vyjadrila slovami: „Náš Pán Ježiš Kristus si prial, aby tento rehoľný inštitút a jeho reguly neboli ničím iným ako nasledovaním jeho najsvätejšieho života.“ Nasledovanie Krista však podľa jej textu neznamenalo iba napodobňovať jeho skutky. Mária Celesta písala, že „základným kameňom je Pánovo neopísateľné poníženie“ a že základy rehole položil na poníženiach tých, ktorých si vybral na začiatku diela.
Nový inštitút vznikol v roku 1731 po mnohých ťažkostiach. V tom istom roku Mária Celesta prijala ďalšie zjavenie, ktoré sa týkalo aj vzniku mužskej misionárskej kongregácie a poslania Alfonsa. Jej korešpondencia s ním a ich osobné stretnutie ovplyvnili jeho duchovnú cestu. Jeho misijný inštitút začal svoju činnosť v roku 1732.
Napätie však pokračovalo. Spory o nové reguly vznikli medzi prvými misionármi, páterom Falkojom i sestrami v kláštore. Márii Celeste svedomie nedovolilo ďalej sa podriaďovať Falkojovmu duchovnému vedeniu, a tak bola v roku 1733 z kláštora vylúčená. Nasledovalo päť rokov hľadania miesta, kde by mohla uskutočniť formu rehoľného života, ktorú považovala za Božie povolanie. V roku 1738 založila vo Foggii kláštor Najsvätejšieho Vykupiteľa spojený so školou a internátom pre dievčatá. Zomrela v roku 1755.
Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.
❤️❤️Ďakujeme, že nás sledujete!! ZDIEĽAJ🙏🏼LIKE👍🏼pošli ďalej❤️
Aj toto vysielanie vzniklo vďaka Vaším pravidelným príspevkom, ak CHCETE PRISPIEŤ, môžete tak urobiť TU: ▶: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/podporte-nas-2/ Ďakujeme🥰 za každý príspevok. ZDIEĽAJ🙏🏼LIKE👍🏼pošli ďalej❤️ ✔️ pomôžte nám ZDIEĽANÍM🙏 nech sa nás modlí čo najviac