Name: Sviečkovú manifestáciu si pripomenú v Bratislave, v Košiciach a Varšave
Start: 2025-03-25T17:30:00+01:00
End: 2025-03-25T19:30:00+01:00
Location: Hviezdoslavov

Sviečkovú manifestáciu si pripomenú v Bratislave, v Košiciach a Varšave

Sviečková manifestácia: Historický význam a súčasné posolstvo

Dvadsiateho piateho marca uplynie 37 rokov od okamihu, keď sa tisíce odvážnych ľudí postavili za svoje práva, iba so sviečkami v rukách, čelili brutálnej policajnej sile a vyjadrili svoj nesúhlas s komunistickým režimom. Sviečková manifestácia, organizovaná tajnými a prenasledovanými katolíckymi spoločenstvami, sa stala symbolom boja za náboženské slobody a ľudské práva. Títo odvážni jednotlivci požadovali nielen vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, ale aj úplnú náboženskú slobodu a dodržiavanie občianskych práv. Týmto spôsobom sa manifestácia stala širším občianskym hnutím, ktoré sa snažilo o slobodu pre všetkých občanov Slovenska.

Komunistický režim, ktorý sa snažil potlačiť toto pokojné zhromaždenie veriacich, ukázal svoju neschopnosť viesť dialóg a reagoval surovou ozbrojenou silou. Ako hovorí Pavol Kossey, podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií (FKI), "v historickej pamäti národa sa snaží udržiavať pamiatku na Sviečkovú manifestáciu". Cieľom je nielen poukázať na historický význam tejto udalosti, ale aj na jej posolstvo pre dnešok. Motto "Neboli sme ľahostajní. Vtedy ani dnes" nás povzbudzuje k odvahe a zodpovednosti, ktorú účastníci manifestácie preukázali pred 37 rokmi, a zároveň nás vyzýva, aby sme sa aj dnes postavili za to, čo je správne.

Program výročia a sprievodné podujatia

Pri príležitosti 37. výročia Sviečkovej manifestácie sa 25. marca 2025 uskutoční tradičné spomienkové podujatie v Bratislave. Program sa začne svätou omšou o 16:30 v jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa, kde hlavným celebrantom bude páter Jozef Konc OFMCap., účastník Sviečkovej manifestácie. Po svätej omši bude nasledovať sviečkový sprievod k pamätníku a program na Námestí Eugena Suchoňa. Na podujatí vystúpia významné osobnosti ako:

František Mikloško
Jerguš Sivoš
Matej Vagač
Tomáš Kuzár
Monika Hricáková

Hudobný doprovod zabezpečia Kapucíni, ktorí svojou hudbou prinesú atmosféru pokoja a zamyslenia. Okrem hlavného programu v Bratislave sa budú konať aj sprievodné podujatia v Košiciach, Varšave a Bratislave, vrátane diskusií, filmových projekcií a odborných prednášok o boji za slobodu a odporu voči totalitnému režimu.

Jedným zo sprievodných podujatí je otvorenie XVII. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia. Predskokanom programov bude diskusia na tému "Spoločné dobro – ako budovať spoločnosť pre dobro nás všetkých?", ktorá sa koná v rámci série diskusií pod názvom "Vy ste svetlo sveta". Po Trenčíne a Bratislave zavíta do Košíc, do kultúrneho centra kresťanov FUGA, 19. marca o 19:00. Medzi diskutujúcimi bude košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, odborník na psychológiu a synodalitu, a Barbora Okruhľanská, spoluzakladateľka projektu Digitálni rodičia, ktorý pomáha rodičom a učiteľom rozumieť online svetu detí. O svoje skúsenosti z podzemnej cirkvi, Sviečkovej manifestácie a verejného života sa podelí František Mikloško.

Nezabúdajme, že Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo 25. marca 1988, a hoci to bolo týždeň pred veľkým piatkom, pre jeho význam dostalo prívlastok "Bratislavský veľký piatok". Proti účastníkom manifestácie tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky, a od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky – Dňom zápasu za ľudské práva.

Na verejné vystúpenie veriacich proti komunistickej moci sa zmenila už Národná púť 7. júla 1985 na moravskom Velehrade, kde sa zúčastnilo 150 až 200-tisíc Čechov a Slovákov. Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). S iniciatívou vyšiel podpredseda Svetového kongresu Slovákov a hokejista Marián Šťastný, ktorý vyzval na protestné zhromaždenia pred budovami československých veľvyslanectiev v zahraničí. Následne sa v prostredí Spoločenstva Fatima zrodila myšlienka zorganizovať verejné zhromaždenie na Slovensku. Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško. Podujatie podporil svojou autoritou politický väzeň a disident Silvester Krčméry, aj biskup Ján Chryzostom Korec. František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru, avšak úrady zhromaždenie zakázali. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, a v ČSSR bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná situácia.

Tlak a zastrašovanie voči veriacim

Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, pričom študenti v Bratislave dostali pokyn opustiť na víkend Bratislavu. Tento krok bol súčasťou širšej snahy o potlačenie náboženskej slobody a vyjadrenia viery v spoločnosti, ktorá bola pod silným vplyvom komunistického režimu. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali veriacich, aby sa na manifestácii nezúčastnili, čím sa snažili oslabiť jednotu a odhodlanie veriacich.

Priebeh zhromaždenia a jeho následky

Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta, čím sa snažila zabrániť zhromaždeniu. Boli zadržaní viacerí organizátori vrátane samotného Mikloška či biskupa Korca. Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a neskôr pribudli aj vodné delá. Politickí funkcionári vrátane ministra kultúry Miroslava Válka sledovali zásah z hotela Carlton. Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine a napriek zápasu s policajnou presilou trvalo polhodinu, ako bolo organizátormi naplánované. Priamo na námestí bolo viac ako 2.000 ľudí, v okolitých uliciach sa zúčastnilo ešte ďalších 8000 až 10.000 ľudí, mnohí so sviečkami v rukách, čo symbolizovalo ich odhodlanie a túžbu po slobode.

Naprieč pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá.
Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť.
V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR.
Otto von Habsburg inicioval vyhlásenie Európskeho parlamentu, čím sa dostala situácia v Československu do medzinárodného povedomia.
O políciou potlačovanom ale nepotlačenom verejnom zhromaždení v Bratislave písala tlač po celom svete, čo ukazuje na jeho význam a dopad na verejnú mienku.
Historici sa zhodujú v názore, že Sviečková manifestácia otvorila cestu k Novembru '89 a k Nežnej revolúcii, čím sa stala kľúčovým momentom v boji za slobodu a demokraciu.

Zdroj informácií: www.tkkbs.sk