V Banskej Bystrici si pripomenú 200. výročie narodenia Jána Egryho

Oslava 200. výročia narodenia Jána Egryho

V Banskej Bystrici si pripomenú 200. výročie narodenia Jána Egryho, významného banskobystrického skladateľa a organistu, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v histórii hudobného života mesta. Tento výnimočný koncert sa uskutoční vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v nedeľu 20. októbra 2024 o 18:00. Na koncerte zaznie okrem iného niekoľko jeho diel v podaní sólistov, zboru a orchestra, čo sľubuje nezabudnuteľný zážitok pre všetkých prítomných.

• Dátum: 20. októbra 2024
• Čas: 18:00
• Miesto: Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, Banská Bystrica
• Vstup: voľný

Účinkujú: Mária Tajtáková (soprán), Annamária Kyrczová (soprán), Jozef Gráf (tenor), Martin Popovič (barytón), komorný spevácky zbor Ars Vocalis, Andrea Bošeľová (zbormajsterka), orchester Camerata Novisoliensis, Pavol Tužinský (dirigent). Tento koncert je nielen oslavou Egryho hudobného odkazu, ale aj príležitosťou na zamyslenie nad jeho významom v kontexte slovenskej kultúry a histórie.

Život a dielo Jána Egryho

Život a pôsobenie Jána Egryho, organistu, regenschoriho, dirigenta, pedagóga, mestského kapelníka a organizátora hudobného života, je od druhej polovice 19. storočia spojené s Banskou Bystricou. Napriek tomu, že sa narodil 12. decembra 1824 v Trstíne (okres Trnava), svoj život od roku 1849 prežil v našom meste. Jeho hudobné štúdiá pravdepodobne absolvoval v súkromnom prostredí na Organovej škole v Prahe, v tom čase významnej hudobno-vzdelávacej inštitúcii. Z pozície človeka pohybujúceho sa v trojjazyčnom prostredí ovládal nemčinu, maďarčinu, slovenčinu a liturgickú latinčinu.

Ján Egry zaujal v roku 1849 najskôr miesto regenschoriho a organistu vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie, o desať rokov rovnakú pozíciu aj v Katedrále sv. Františka Xaverského. Na začiatku svojho pôsobenia v hlavných mestských kostoloch zaviedol zbor a orchester, zaobstarával noty, komponoval a upravoval skladby, ktoré vytvárali hudobnú zložku liturgie a pobožností. Dôležitou a významnou časťou jeho života bola i pedagogická činnosť, ktorej sa venoval popri celoživotnej službe regenschoriho a mestského kapelníka.

Od roku 1849 sa spája najmä s Rímskokatolíckou ľudovou školou, v období rokov 1859 – 1863 s Kňazským seminárom sv. Karola Boromejského, v rokoch 1859 – 1884 s Katolíckym gymnáziom a s Hudobným spolkom, kde vyučoval hudbu po stránke teoretickej (hudobná teória) i praktickej (spev, hra na hudobné nástroje). S plným nasadením pracoval so žiakmi gymnázia, kde viedol mládežnícky orchester. Výstupom ich činnosti boli gymnaziálne besedy a verejné akadémie, ktoré mali podľa dobovej tlače pozitívny ohlas.

Ján Egry bol veľmi plodný aj v kompozičnej oblasti a zanechal rozsiahlu hudobnú pozostalosť, približne 200 kompozícií, ktoré sa nachádzajú v rukopisoch z chóru Farského kostola (uložené v archíve nášho farského úradu) a v ďalších štátnych a pamäťových inštitúciách. Kompozície sú prevažne vokálno-inštrumentálne s využitím orchestra alebo komorného obsadenia nástrojov, resp. organa (omše, graduále, vešpery, ofertóriá, litánie, antifóny, hymny, duchovné piesne a iné). Osobitnú skupinu Egryho tvorby tvoria vokálne kompozície pre miešaný alebo mužský spevácky zbor a tiež inštruktážne a virtuózne klavírne skladby.

Oživenie Egryho diela

Vstupný text sa zaoberá významom a odkazom Jána Egryho, významného hudobného skladateľa, ktorého dielo sa v poslednom čase stalo predmetom intenzívneho muzikologického výskumu. Cieľom tohto výskumu je oživiť jeho tvorbu, ktorá má hodnotu nielen pre liturgické účely, ale aj pre koncertné vystúpenia. Egryho dielo je známe svojou hĺbkou a emocionálnym nábojom, čo ho robí atraktívnym pre široké spektrum poslucháčov.

Slávnosť 50. výročia Egryho pôsobenia

Tretieho augusta 1899 sa uskutočnila slávnosť pri príležitosti 50. výročia Egryho pôsobenia v meste, ktorá sa stala významnou udalosťou v kultúrnom kalendári Banskej Bystrice. Na svätých omšiach vo Farskom kostole a v Katedrále odzneli jeho diela, čím sa pripomenula jeho nezmazateľná stopa v histórii hudby. Večer sa konal koncert a banket, kde mu zablahoželal vtedajší banskobystrický biskup Karol Rimely, čím sa podčiarkol význam Egryho prínosu pre miestnu kultúru.

Ján Egry zomrel 15. apríla 1908, a o tri dni neskôr bol pochovaný vtedajším farárom Jánom Kohúthom. Jeho hrob sa nachádza na Rímskokatolíckom cintoríne na Námestí Štefana Moysesa, kde je pochovaný spolu s manželkou. Tento cintorín sa stal miestom spomienky a úcty k jeho pamiatke.

V máji tohto roka bol Ján Egry ocenený mestom Banská Bystrica cenou „in memoriam“ za kultúrno-spoločenský prínos a celoživotné dielo v oblasti hudby. Toto ocenenie je dôkazom toho, ako hlboko sa jeho dielo zakorenilo v srdciach obyvateľov a ako významne ovplyvnilo kultúrny život v regióne.

• Dátum: 3. augusta 1899
• Miesto: Farský kostol a Katedrála, Banská Bystrica
• Cena: bez poplatku
• Kontakt: TK KBS, Martin Kelemen