Svätý arský farár Ján Mária Vianney a jeho význam
V liturgickom kalendári si dnes pripomíname svätého arského farára Jána Mária Vianneyho, ktorý je známy ako patrón farárov, spovedníkov a všetkých kňazov. Jeho život a dielo sú inšpiráciou pre mnohých duchovných otcov a veriacich, ktorí sa k nemu často obracajú vo svojich modlitbách. Relikvia jeho srdca bude tento rok putovať na Slovensku od 10. do 25. októbra 2020, a to pod záštitou Hnutia Modlitby za kňazov. Tento významný projekt má za cieľ povzbudiť kňazov v ich službe a posilniť vieru veriacich.
Putovanie relikvie a jeho zastavenia
Putovanie relikvie jeho srdca po slovenských farnostiach je jedinečnou príležitosťou pre všetkých, ktorí chcú prehĺbiť svoju vieru a získať duchovnú posilu. Počas 16 dní zavíta relikvia na 19 miest, pričom sa začne v sobotu 10. októbra 2020 v Spišskej Kapitule. Nasledovať budú:
- Košice
- Vranov nad Topľou
- Prešov (archieparchia)
- Košice (eparchia)
- Rožňava
- Brezno
- Banská Bystrica
- Krupina
- Ružomberok
- Tvrdošín
- Martin
- Trenčín
- Nitra
- Hronský Beňadik
- Trnava
- Bratislava
- Šaštín - Stráže (v rámci Púte za kňazov - 25. októbra 2020)
- Marianka
Viac informácií o putovaní relikvie je možné nájsť na stránke www.janmariavianneynaslovensku.sk. Na tejto stránke sú dostupné základné informácie o putovaní, prehľadná mapa s vyznačením jednotlivých zastavení, životopis svätca a plagát na stiahnutie, ktorý je možné ponúknuť správcovi farnosti na vyvesenie.
Životopis sv. Jána Mária Vianneyho
Ján Mária Vianney sa narodil 8. mája 1786 v Dardilly, vo Francúzsku. Jeho rodičia boli zbožní a vychovávali ho v úcte k Pánu Bohu. Od malička prejavoval záujem o duchovné veci, a hoci mal prudkú povahu, usilovne sa snažil o jej skrotenie. Počas francúzskej revolúcie sa jeho rodina utiekala k Pánu Bohu a tajne navštevovala sväté omše. Ján sa stal vzorom pre ostatných, organizoval modlitby a procesie medzi svojimi rovesníkmi.
Po mnohých prekážkach a ťažkostiach sa mu nakoniec podarilo stať sa kňazom. Jeho prvé miesto bolo v Écully, kde sa rýchlo stal vyhľadávaným spovedníkom. V roku 1818 bol vymenovaný za administrátora do obce Ars-Dombes, kde sa snažil zasadiť lásku k Bohu do srdca miestnych obyvateľov. Jeho život a dielo sú dodnes príkladom oddanosti a lásky k Bohu, a jeho relikvia, ktorá putuje po Slovensku, je symbolom tejto duchovnej cesty.
Príbeh Jána Máriu Vianneyho
Mala iba dvestotridsať obyvateľov a bola povestná svojou bezbožnosťou. Kostol opustený, štyri krčmy boli otvorené takmer nonstop, chýbala úcta medzi ľuďmi, nočné zábavy a hýrenia ničili mravnosť, opilstvo prekvitalo. Keď Ján prišiel, dal sa ihneď do roboty. Vyčistil kostol, faru zariadil len najnutnejším nábytkom, spával na zemi, spánok si skracoval a vždy pred spaním sa bičoval. Desať rokov si varil len sám a stále to isté jedlo, len aby ho udržalo pri živote. Navštevoval svojich farníkov, najmä chudobných a pre každého mal milé slovo. Do kostola zadovážil nový oltár, rúcha a pristaval kaplnky. Osem rokov tvrdo bojoval so zlozvykom kliatia v dedine. Dvadsaťpäť rokov mu trvalo, kým sa podarilo odstrániť hriešne tance. Raz sa stalo, že prišiel do verejnej miestnosti, tanečníkov vyhnal, hudobníkom a hostinskému zaplatil škodu. V kaplnke sv. Jána Krstiteľa dal napísať výstižný nápis: „Jeho hlava bola cenou za tanec.“ Ján Mária Vianney bol malej a chudej postavy, vlasy mu padali až na ramená, mal vysoké čelo a ohnivé oči mali v sebe nezvyčajné čaro. Vedel aj zavtipkovať. Výsledky jeho namáhavej práce sa dostavovali pomaly, ale isto. Zbožné duše prijímali jeho reformy s radosťou a mali ho v úcte. Takých však bolo málo. Viac bolo takých, ktorým tento farár prekážal. Na biskupský úrad preto písali zlomyseľné listy a ponosovali sa naňho. Arcibiskup však situáciu poznal a Jána plne podporoval.
Dedičstvo a vplyv Jána Máriu Vianneyho
Po čase sa začal kostol napĺňať. Ľudia prestali pracovať v nedeľu. Už nebolo počuť kliať, v rodinách zavládli kresťanské zvyky. Ján založil Dom prozreteľnosti pre dievčatá a siroty zo svojej farnosti. Použil na to svoje dedičstvo. Od roku 1820 chodieval kázavať aj do okolitých farností, konal misie. V roku 1832 vypukla vo Francúzsku cholera. Ľudia začali hľadať útechu u farára v Arse. To bol začiatok mnohých pútí. Ľudia z celého Francúzska a všetkého druhu chodievali do Arsu, aby mohli vidieť farára, vyspovedať sa u neho a dostať radu. Odhaduje sa, že ročne navštívilo Ars asi stotisíc ľudí. No ani diabol ho nenechal na pokoji. Trápil farára hrmotom, buchotom, nedal mu spať, snažil sa ho znechutiť. Iba posledné roky života mal farár od neho pokoj. Keďže ľudí bolo veľa, Ján dostal na výpomoc mladšieho kňaza a neskôr viacerých misionárov. On sám bol stále presvedčený o svojej ničotnosti a dvakrát chcel dokonca z farnosti odísť. No raz sa sám vrátil a druhýkrát ho nepustili samotní farníci. A tak slúžil ďalej. Čítal vo svedomí mnohých ľudí, tridsať rokov strávil denne šestnásť až dvadsať hodín v spovednici. V horlivosti neochaboval. Dvadsiatehodeviateho júla 1859 prišlo zle. Spovedal a v plnom kostole vykladal katechizmus. Horko-ťažko vydržal do konca. Keď prišiel na faru, musel si ľahnúť. Horúčka ním lomcovala. Dal si zavolať svojho spovedníka, farára z Jassansu. Vyspovedal sa a viac už nehovoril, len mlčky požehnával tých, ktorí za ním prišli, aby ho videli. Dokonca prišiel aj biskup, aby ho ešte naposledy videl. Vo štvrtok 4. augusta 1859 o druhej ráno farár z Arsu zomrel s úsmevom na perách. Mal vtedy 73 rokov. Zvesť o jeho smrti sa rýchlo rozniesla a tisíce pútnikov prichádzali, aby ho odprevadili na poslednej ceste. Podľa jeho želania bol pochovaný v Arse v lodi farského kostola. Tento kostol sa stal cieľom mnohých pútí a miestom modlitieb. V roku 1905 bol vyhlásený za blahoslaveného a v roku 1925 za svätého. Jeho telo sa zachovalo neporušené a dnes je vystavené v novej bazilike v Arse.
Miesto konania: Ars, Francúzsko
Dátum: 4. augusta 1859
Cena: bez poplatku
Kontakt: TK KBS, email: info@tk-kbs.sk
