Miesto konania a historický kontext
Miesto konania: Slovensko, celé
- Antiochia, dnes Antakya, Turecko(?)
- † okolo 80 Téby, dnes Thiva, Grécko, alebo Bitýnia, Turecko (?), alebo Achájsko, Grécko (?)
Význam mena: pochádzajúci z Lukánie (gr.)
Atribút: býk
Život a dielo sv. Lukáša
Sv. Lukáš, evanjelista, sa narodil pravdepodobne v sýrskom meste Antiochia. Toto mesto, známe svojou bohatou kultúrou a strategickou polohou, bolo zároveň aj centrom pohanstva. Rodičia sv. Lukáša, bohatí pohania, si uvedomovali jeho veľký potenciál a dali ho študovať. Jeho nadanie sa naplno prejavilo, keď sa stal lekárom a začal cestovať po Grécku a Egypte. Kedy a akým spôsobom sa obrátil na kresťanstvo, ostáva záhadou, no je možné, že to bol sv. Pavol, ktorý ho oslovil svojimi kázňami v Antiochii.
Sv. Lukáš sa stal verným spoločníkom sv. Pavla na jeho apoštolských cestách. V roku 51 sa spolu s inými učeníkmi, ako Timotej a Sílas, vybral do Filíp, Solúna, Macedónska a nielen tam, ale aj do Grécka, Malej Ázie, Palestíny, Sýrie a Talianska. Jeho vernosť a oddanosť sa ukázali, keď zostal so sv. Pavlom aj vo väzení v Ríme, pričom Pavol vo svojich listoch spomína: „…jediný Lukáš je so mnou.“
Evanjelium a jeho dedičstvo
Na podnet sv. Pavla napísal Lukáš opis života a pôsobenia Pána Ježiša, teda evanjelium. Mnohé udalosti mu porozprával sv. Pavol, ale svätí otcovia tvrdia, že bol blízkym priateľom apoštola sv. Jána a Panny Márie, čo mu poskytlo cenné informácie o Ježišovom živote. Svoje evanjelium venoval vznešenému Teofilovi a napísal ho pravdepodobne po páde Jeruzalema, medzi rokmi 80 až 90 v gréčtine. Adresoval ho kresťanom, ktorí sa obrátili z pohanstva, čo dokazuje jeho podrobné vysvetlenie židovských zvyklostí.
Vo svojom evanjeliu, ako jediný z evanjelistov, prináša podrobný opis narodenia Mesiáša a krásne píše o Božom milosrdenstve, pričom sa zameriava na podobenstvá ako o márnotratnom synovi, dobrom pastierovi a milosrdnom Samaritánovi. Svoje evanjelium začína Zachariášovou obetou v chráme, čo sa stalo symbolom jeho dielo a jeho atribútom sa stal býk.
Skutky apoštolov, ktoré takisto pochádzajú z pera tohto brilantného pisateľa, sú venované Teofilovi a majú za cieľ podávať svedectvo o živej Cirkvi, ktorá prežila aj v čase pohanského prenasledovania. Opisuje nanebovstúpenie Pána, zoslanie Ducha Svätého a pôsobenie sv. Petra a sv. Pavla.
Po Pavlovej smrti (r. 67) sa traduje, že Lukáš hlásal evanjelium v Dalmácii, Taliansku a Galii. Niektorí uvádzajú, že sa dostal aj do Horného Egypta a Lýbie. Jeho smrť je zahalená tajomstvom; niektorí hovoria, že ho obesili v Patrase v Grécku vo veku osemdesiatštyri rokov, iní tvrdia, že zomrel prirodzenou smrťou.
Medzi kresťanmi je rozšírené, že bol aj maliarom a namaľoval obraz Panny Márie. Pripisujú sa mu niektoré obrazy na Východe, avšak nie je to pravdepodobné. Isté je, že vo svojom evanjeliu namaľoval duchovný obraz Panny Márie, keďže o nej písal najviac zo všetkých evanjelistov. Hrob sv. Lukáša ostáva neznámy, aj keď mnohé miesta si nárokujú jeho vlastníctvo. Vedecké výskumy z roku 1998 naznačujú, že jeho hrob by mohol byť v bazilike sv. Justíny v Padove (Taliansko).
Pre viac informácií navštívte: www.zivotopisysvatych.sk
