Preskočiť na obsah
Podujatie sa už uskutočnilo

Svätého Ignáca z Loyoly, kňaza

Sobota – nedeľa, 31. júla – 1. augusta 2021 · 02:00 Celé Slovensko
Svätého Ignáca z Loyoly, kňaza

Život a dielo sv. Ignáca Loyola

Sv. Ignác sa narodil na zámku Loyola v baskickej provincii Giupuzcoa v severnom Španielsku. Jeho otec, Beltran de Oňaz, a matka, Marina Sanchezová de Licon, mali spolu trinásť detí, pričom Ignác bol najmladším z nich. Pri krste dostal meno Iňigo Lopez, no neskôr, ako študent parížskej univerzity, sa začal podpisovať ako Ignatius de Loyola. Jeho život bol plný zaujímavých zvratov a dobrodružstiev, ktoré formovali jeho duchovnú cestu.

V mladosti bol Ignác poslaný do mesta Arévalo, kde sa učil rytierskym spôsobom života. Zúčastňoval sa na rytierskych hrách, poľovačkách a turnajoch, a stretával sa s vysokopostavenými osobnosťami. Jeho vášeň pre literatúru ho priviedla k čítaniu, a hoci sa zamiloval do vznešenej dámy, nikdy neprezradil jej meno. Ignác viedol svetácky život, no jeho osud sa zmenil po tragickej udalosti, keď bol zranený v boji pri pevnosti Pamplona.

Duchovná premena a založenie jezuitov

Po zranení, ktoré mu spôsobilo guľka z kanóna, sa Ignác ocitol na pokraji smrti. Počas dlhého zotavovania sa mu dostali do rúk knihy, ktoré zmenili jeho pohľad na život. Knihy "Život Krista" a "Zlatá legenda" ho inšpirovali a viedli k hlbokému duchovnému obráteniu. Ignác sa rozhodol stať mníchom kartuziánom, no najprv sa chcel vydať na púť do Svätej zeme. Po uzdravení sa vydal na cestu, kde sa vzdal svojich rytierskych šiat a prijal život pútnika.

V meste Manresa viedol prísny život, modlieval sa sedem hodín denne a písal o svojich duchovných skúsenostiach. Tieto zápisky sa nielenže stali základom pre jeho slávnu knihu "Duchovné cvičenia", ale aj inšpirovali mnohých ďalších hľadačov duchovného rastu. Ignác sa nielenže snažil o vlastné duchovné zdokonalenie, ale aj o pomoc druhým, ošetroval chorých a vyučoval.

V roku 1534 sa okolo neho zhromaždilo niekoľko mladých mužov, ktorí sa rozhodli pracovať na spáse duší. V roku 1537 bol Ignác vysvätený za kňaza a o rok neskôr bola schválená rehoľa Spoločnosť Ježišova, známa ako jezuiti. Ignác sa stal významnou postavou v dejinách katolíckej cirkvi a jeho dielo pokračuje dodnes.

Miesto konania: Slovensko, celé
Dátum: 24. december (?) 1491 - 31. júl 1556
Cena: Kontaktujte nás pre viac informácií
Email: info@jezuiti.sk

Duchovný rozmer a historický kontext

Jej členovia okrem tradičných troch sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti slávnostne zložili aj štvrtý sľub poslušnosti voči pápežovi. Tento krok bol významný, pretože posilnil ich záväzok voči cirkvi a jej vedeniu, čím sa stali neoddeliteľnou súčasťou katolíckej hierarchie. Prvé kolégium založil Ignác v Ríme, odkiaľ spravoval celú spoločnosť, prijímajúc rozkazy od pápeža. Popritom však neprestal kázať a dávať duchovné cvičenia, čím sa jeho vplyv rozširoval nielen v Ríme, ale aj mimo jeho hraníc.

Misijná činnosť a dedičstvo

Kázaval na námestiach, uliciach, kostoloch a rád vyučoval deti katechizmus. Jeho vášeň pre vzdelávanie a duchovný rast bola inšpirujúca a jeho metódy sa stali vzorom pre mnohých. Jeho rád sa veľmi rýchlo šíril do všetkých končín Európy, ale aj do portugalských kolónií, napr. do Indie a ázijských krajín. Tam odišli prví dvaja jezuiti – sv. František Xaverský a Šimon Rodriguez, ktorí sa stali symbolmi misijnej činnosti a šírenia viery. Aj samotný pápež žiadal, aby sa na Tridentskom sneme zúčastnili jezuiti, keďže boli známi svojou učenosťou a pravovernosťou.

Na sklonku Ignácovho života mala rehoľa sedemdesiatšesť domov a tisíc členov, čo svedčí o jej rýchlom raste a vplyve. Ignác sa chcel vzdať svojho úradu, no jeho spolubratia to zamietli, čo ukazuje na jeho význam v rámci rehole. Posledné dva roky bol viac chorý ako zdravý, tak dostal pomocníka – koadjútora. Začiatkom leta 1556 ochorel na zimnicu. Keď cítil, že slabne, požiadal o zaopatrenie sviatosťami. Neprestajne sa modlil, čo odráža jeho hlbokú duchovnosť a oddanosť Bohu.

Dňa 31. júla 1556 skoro ráno naposledy vydýchol, v samote, bez rozlúčky so spolubratmi. Mal šesťdesiatpäť rokov. Jeho telo pochovali v hlavnom jezuitskom chráme v Ríme „Il Gesú“, kde sa stalo mnoho zázrakov. Pápež Gregor XV. ho v roku 1622 spolu s Františkom Xaverským vyhlásil za svätého, čím sa jeho dedičstvo a vplyv na cirkev a spoločnosť ešte viac upevnili.

Miesto konania: Rím
Dátum: 31. júla 1556
Cena: bez poplatku
Kontakt: info@jezuiti.sk

Ďalšie podujatia v okolí: Celé Slovensko