Historický kontext Sviečkovej manifestácie
Dvadsiateho piateho marca uplynie 33 rokov, čo sa na Hviezdoslavovom námestí zišli tisíce ľudí, aby na pokojnom zhromaždení so sviečkami v rukách vystúpili v prospech reálnej demokracie a žiadali od vtedajšieho režimu náboženskú slobodu a občianske práva pre všetkých. Bolo to významné spoločenské vzopätie, predovšetkým kresťanov, v prospech práv veriacich ale i neveriacich. Tento akt odvahy a solidarity sa stal symbolom boja za základné ľudské práva a slobody, ktoré sú dnes považované za samozrejmé.
Reakcia režimu a jej dôsledky
Odpoveď režimu bola tvrdá. Približne tisíc policajtov bolo povolaných do jednej z najväčších policajných akcií, aby pokojnú demonštráciu rozohnali brutálnou silou – obuškami, autami i vodnými delami. Jednoznačným morálnym víťazom tzv. sviečkovej manifestácie boli jej organizátori a účastníci; za reakciu totalitného režimu sa hanbili aj niektorí jeho predstavitelia, napr. aj vtedajší minister kultúry Miroslav Válek. Sviečková manifestácia bola jedným z dôležitých impulzov, ktoré spustili procesy, ktoré viedli v novembri 1989 k pádu režimu. Dnes je Sviečková manifestácia vnímaná ako najvýznamnejšia udalosť nedávnych slovenských dejín, ako najodvážnejšie vystúpenie občanov Slovenska v období komunistickej diktatúry.
Podujatie a jeho význam pre súčasnosť
Je pamätným dňom SR Zápasu za ľudské práva. Táto historická udalosť nadčasovo povzbudzuje k občianskej angažovanosti, občianskej odvahe a angažovanosti za spoločné dobro pre všetkých. Fórum kresťanských inštitúcií sa snaží udržiavať Sviečkovú manifestáciu živou v rámci historickej pamäti národa. Tohtoročná spomienka môže byť opäť iba v online priestore a vzhľadom na celkovú situáciu v spoločnosti sme sa rozhodli zamerať ju na ODVAHU.
- Podujatie sa uskutoční 25. marca 2021 o 19:00.
- Hosťami online večera budú Miriam Lexmann (poslankyňa Európskeho parlamentu), vladyka Cyril Vasiľ (apoštolský administrátor sede plena Košickej eparchie), Jozef Majchrák (novinár), Skyva (hudobný hosť) a Štefan Chrappa (moderátor).
- Bližšie informácie je možné nájsť TU.
- Podujatie bude vysielané online na youtube.
- Záujemcovia môžu vyplniť prihlasovací formulár, účastníci dostanú na e-mail pripomienku aj s linkom na podujatie.
- Okrem toho FKI v rámci kampane #prihlasimeSa zachytilo niekoľko výpovedí angažovaných ľudí, medzi iným Františka Mikloška, ktorý bol pred 33 rokmi oficiálnym oznamovateľom Sviečkovej manifestácie vtedajším úradom.
- Bližšie informácie poskytne Pavol Kossey (0907 897 964), podpredseda FKI.
Bližšie informácie o Sviečkovej manifestácii Pred 33 rokmi komunistický režim potlačil pokojné zhromaždenie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu v Bratislave (25. marca 1988). V Československu toto podujatie vošlo do dejín ako Sviečová manifestácia. Na Hviezdoslavovom námestí vtedy zástup modliacich sa veriacich so sviecami v rukách násilne rozohnali príslušníci verejnej a štátnej bezpečnosti. Ide o jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v Československu. Na Veľký piatok 1988 v Bratislave prešalo.
Ľudia sa schovávali pod dáždnikmi i preto, aby im nezhasli sviečky, ktoré držali v rukách. Zaznela hymna a modlitby. Okolo šiestej večer prišiel rozkaz pokojne zhromaždenie rozohnať silou. Do dáva vrátali autá, prišli rany obuškami, proti ľuďom použili i vodné delá. Zranených dodnes nikto nespočítal, zatknutých bolo približne dve stovky.
Zvolávateľ zhromaždenia František Mikloško a niekoľkí jeho blízki spolupracovníci strávili deň na oddelení Bezpečnosti. Viacero účastníkov manifestácie bolo zaistených a vyšetrovaných. Biskup Ján Chryzostom Korec bol zaistený už pri odchode zo svojho bytu v Petržalke. Manifestácia sa konala na sviatok Zvestovania Pána a dostala označenie Bratislavský Veľký piatok. Manifestácia vznikla z podnetu veriacich, vyjadrila však aj požiadavku za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich.
Vyrástla z koreňov náboženského a občianskeho disentu, tajnej cirkvi, laického apoštolátu, samizdatov, zavraždených kňazov a rehoľníkov, stoviek rokov nespravodlivo väznených, utrpenia intelektuálov a z pôdy pontifikátu Jána Pavla II. a jeho výzvy „Nebojte sa!“. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa monolitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.
CHRONOLÓGIU Sviečkovej manifestácie je možné nájsť ::TU:: Zdroje: Archív TK KBS / FKI
