Príprava.

Slovo evanjelia nám pripomína, že sa máme dôkladne pripraviť na stolovanie s Pánom. Skôr si však položme niekoľko otázok! Túžime po Večeri Pánovej? Napĺňa nás radosťou príchod k Jeho stolu? Cítime, že nie sme hodní Jeho slávnosti? Sme Mu vďační za vyznamenanie, že nás k nej povoláva? Potrebujeme Jeho odpustenie hriechov? Vieme, kto je náš Hostiteľ a čím nás hostí? Ak áno, tak sme dobre začali. To však ešte nestačí. Musí byť aj láskou a pokáním vyzdobená „horná dvorana“ nášho srdca. Dôstojné miesto pre vstup nášho Pána. A práve tu nastáva veľký problém. Zabiť baránka, napiecť chlieb, priniesť víno, je oveľa ľahšie, ako vyčistiť starý kvas v našom srdci. Je to ľahšie, ako odpustiť previnenie bratovi, sestre. Ľahšie, ako poprosiť o odpustenie hriechu toho, komu sme ublížili. Ak sme už dávno nestolovali s Pánom, hľadajme príčinu vo svojom srdci! Ak obchádzame spoločné stolovanie s bratmi a sestrami, možno je na príčine neochota zmieriť sa. Alebo ochladla naša láska k Pánovi? Je na škodu, ak sme pre pokrmy sveta zabudli na ten najdrahší – Jeho Večeru. Ak sme zabudli, ako chutí pokoj, ktorý zaplaví srdce človeka po odpustení hriechov. Uvedomme si, že bez Jeho Večere nemôžeme prijať najvyšší dar – večný život! Pán zasľubuje: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.

Slavo Gallo