Hranica lásky.

Na území Lásky – je to, ako keby som bola v nebi. Vnímam, že som milovaná a prijatá, že čas nie je podstatný a s Bohom dokážem urobiť čokoľvek. Milujem ľudí, pretože On prvý miloval mňa. No ísť do vzťahu lásky znamená riziko: Ak sa otvoríme ľuďom, môžeme zažiť odmietnutie, neprijatie a nepochopenie, zneužitie. A tak si ohraničujeme svoje územie. Lásku k Bohu ohraničíme napríklad na zvyk, na „suchú“ večernú modlitbu, či nedeľné chodenie do kostola... Milujeme a chválime Boha dovtedy, kým cítime v živote pokoj a naplnenie vlastných potrieb. Máš hranicu lásky k Bohu? Boh ťa však miluje bezhranične! A čo láska k blížnemu? Kde je jej hranica? Miluješ dovtedy, kým ťa niekto nezradí, neohovorí, alebo dokážeš ísť v láske ďalej a odpustiť...? A ak odpustíš, do akej miery? Miluješ a staráš sa o blížneho, kým sa on stará o teba, alebo dokážeš ísť za hranicu? Láska k Bohu a k ľuďom sú cez Kristov kríž vzájomne prepojené a stávajú sa dobrou správou: Môžeš milovať, pretože Ježiš Kristus kvôli tomu dal svoj život! Z Jeho neobmedzenej lásky k Tebe vychádza neobmedzená láska k ľuďom. Môžeš milovať, aj keď ti niekto nie je sympatický, aj keď ti niekto ublížil... Môžeš milovať, aj keď na to nemáš nijaký dôvod, pretože Ježiš Kristus ťa miluje bez toho, aby si pre to čokoľvek urobil! Jeho láska nemá hranice! A ty čerpáš silu z Jeho lásky.

Anna Činčuráková