Mladí v cirkvi

Aká je dnešná mládež? V globále sa mládež vníma ako skazená, povrchná, konzumná, sebecká.... Mnohí s tým nebudú súhlasiť, lebo nechcú mládež hádzať do jedného vreca a majú iné skúsenosti. Faktom je, že tento pohľad jestvuje a vážne problémy s mládežou tiež. Nielen v spoločnosti, v škole, ale aj v cirkvi. Ja sama som, ako mladý človek, patrila medzi skazenú, povrchnú, konzumnú a sebeckú mládež. Mladých ľudí, ktorí mali iné záujmy a vyznávali iné hodnoty, bolo v mojom okolí žalostne málo. Ako pracovník s mládežou, naviac vo veku, ktorý je dávno vzdialený mládežníckemu, vnímam mládež v cirkvi ako generáciu novej doby, ktorá sa pýta, myslí, hľadá a skúša. Keď na to príde, má dostatok odvahy a slobody ísť aj proti prúdu, aj proti dnešnej „morálke“ spoločnosti, ale rovnako veľmi šikovne skryť svoj dvojaký život – iný v zbore a iný mimo neho. To kladie zvýšené nároky na vedúcich pracovníkov. Ak však duchovné vedenie je motivujúce a oslovujúce, mladí sú schopní ísť naozaj do hĺbky, nemyslieť len na seba a konzum, ale dokážu si odriecť a zmobilizovať sa k misii a pomoci druhým. Nedávno som sa vrátila z mládežníckeho tábora nášho zboru, kde z pätnástich vysokoškolákov bolo jedenásť takých, ktorí prišli do zboru v posledných rokoch. Sú to ľudia, ktorí pochádzajú z rodín buď formálne náboženských, alebo celkom ateistických. Prinášajú niečo, čo deťom z veriacich rodín niekedy chýba. Neprichádzajú húfne, ale prichádzajú a čo je potešujúce, húfne neodchádzajú. Nielen Slovenskom sa preháňa tzv. „zborová turistika“. Vnímam ju skôr ako syndróm doby, než zlyhanie cirkvi. Cirkev bratská už tradične dáva priestor mládeži a stará sa o prichádzajúcu generáciu. Verne hlása evanjelium a reaguje aj na nové výzvy doby. Tie súvisia najmä s ponímaním Božieho slova a s viditeľnosťou života s Kristom v bežnom živote. V mládeži má cirkev veľký potenciál, ktorý keď miestny zbor podchytí, poslúži na nesmierne obohatenie a rast celej cirkvi. Čo ma znepokojuje Znepokojuje ma, že vo viacerých rodinách sa začína dávať väčší dôraz na „dobré“ vzdelanie a materiálne zabezpečenie detí, ako na vzťah k živému Bohu. Jeden z prejavov je, že v kritickom veku, keď by sa mali mladí ľudia zapojiť do služby v cirkvi a ukotviť tam svoju identitu, ich doma smerujú k „vyšším“ cieľom, t. j. na štúdium a dobré školy (aj za cenu, že v meste, kde idú študovať, nie je cirkevný zbor), a v čase prázdninových aktivít mládeže, ktoré majú veľký vplyv na budovanie vzťahov a spoločenstva mladých vôbec, ich rodičia uvoľňujú na letné brigády v mene „rastu zodpovednosti“ za svoje materiálne zabezpečenie. Ako sa teda venovať mladým? Čo im v cirkvi ponúknuť? V posledných rokoch sú veľmi diskutované rôzne formy práce s mladou generáciou, ktorá sa stáva pomerne náročnou. Mládež je scestovaná, vzdelaná, preinformovaná... Cirkevní pracovníci síce majú v dnešnej otvorenej spoločnosti veľké možnosti, ale zároveň čelia rizikám, ktoré doteraz zbory nepoznali. Môžu uviaznuť v pasci „atraktívnosti“ alebo vyhorieť, keď budú „hyperaktívni“. Môžu strácať čas v „pseudointelektuálnych“ debatách, zatiaľ čo hĺbky Písma zostávajú neodkryté. Môžu uviaznuť vo „vernosti“ a strácať kontakt s jazykom doby a spôsobom myslenia... Ako vybrať to optimálne, aby boli mládežnícke programy dostatočne atraktívne a pritom sa z toho nestal záujmový klub alebo centrum voľného času? Zažívam tento zápas vo vlastnom zbore, ale vnímam ho aj v mnohých iných spoločenstvách. Nové moderné a atraktívne možnosti práce je určite dobré využívať, som však hlboko presvedčená o tom, že by mali byť len vedľajším doplnkom a nemali by sa stať cieľom alebo hlavným prostriedkom na oslovenie mladých ľudí a nikdy by nemali zatieniť samotné evanjelium. Ilúzia kempov Pred rokmi sa roztrhlo vrece s kempami, čo prinieslo nový fenomén. Sú všade, s rôznymi logami, pod rôznymi hlavičkami, ale jedno majú spoločné. Vytvára sa tam síce úžasné, ale nereálne prostredie, ktoré sa pre mladých stáva v nejednom prípade mätúce. Emocionálne nabitá atmosféra a hviezdny program vytvárajú ilúziu kresťanstva, po ktorej mladí zasadnú do obyčajnej „tvrdej nedeľnej lavice“ a budú vystavení všednému kresťanskému životu so všetkým, čo k nemu patrí. Nastáva sklamanie, kritika a túžba mať „camp“ v zbore 365 dní v roku... Je to ako keby sme chceli vlastné deti naučiť na chlieb tak, že ich budeme najskôr vykrmovať sladkosťami. Ak nepostavíme misiu na atraktivite moci samotného evanjelia a úprimných vzťahoch v kontexte zboru, budeme získavať len povrchných kresťanov, ak vôbec nejakých. Evanjelium otvára tajomstvo nevšedného života vo všedných dňoch. Nie naopak. Mladý človek na križovatke života je hľadajúci, zraniteľný a ovplyvniteľný. Ponuka je pestrá, máločo však je skutočne dobré a kvalitné. Učiť sa orientovať, je dôležité. Pod škrupinou materializmu a plytkosti a za mnohými problémami mladých, sa často skrýva túžba po hlbokých vzťahoch, prijatí a kvalitnom a hodnotnom živote. Ak to mladí nenájdu, uveria, že to ani neexistuje. A možno práve v tomto čase o to viac, o čo viac takýchto vecí v spoločnosti chýba. To by bola večná škoda! Pán Ježiš Kristus postavil doprostred sveta svoju cirkev ako skutočnú alternatívu k tomuto svetu. Skúsenosti z našich zborov to potvrdzujú. Tí, ktorí do cirkvi prišli, hovoria, že prišli na základe osobných vzťahov, svedectiev, vďaka ochotným cirkevníkom, ktorí ich viedli k štúdiu Písma a k službe v cirkvi. Hľadali niečo iné, ako to, čo mali „vo svete“. A našli. Som presvedčená o tom, že ak mladí ľudia neprichádzajú a nehľadajú Boha, je to preto, že nežijeme premenený a dostatočne transparentný život s Kristom, že sa hanbíme prejaviť svoju vieru a lákame na niečo, čo evanjelium naozaj nie je, s cieľom presvedčiť mladého človeka, že cirkev ide s dobou a postupne upúšťa od istých „prežitkov“ a „fundamentalizmu“. Cirkev, ktorá v mene misie splýva so svetom, cirkvou prestáva byť. Tam, kde sa žije a hlása živý Kristus, prichádzajú a budú prichádzať i mladí ľudia do cirkvi, ktorá je iná ako tento svet, ktorá pevne stojí na Božom slove. EVA MYJAVCOVÁ (Autorka je tajomníčka pre mládež v CB.)