Z obsahu

Reč sa sústreďuje na otázku, čo môže priniesť skutočný pokoj uprostred vojny a konfliktov. Jej hlavnou myšlienkou je, že pokoj sa nezačína iba zastavením zbraní, ale zmenou ľudského srdca a ochotou podriadiť svoju vôľu Bohu.

Na otázku, či by Ježiš rozdával zbrane na Ukrajinu, zaznieva odpoveď: „Nedal.“ Rečník ju opiera o evanjeliá a pripomína Ježišove slová: „Kto mečom bojuje, mečom zahynie.“ Neponúka pritom politický postup na vyriešenie vojny. Hovorí o inom základe pokoja: kým človek zostáva v nenávisti a túžbe odplatiť sa, samotné utíchnutie bojov ešte neznamená zmierenie.

„Pokoj zbraní nie je mier,“ zaznieva v reči. Ten, kto vojnu prežil, môže podľa nej v sebe naďalej niesť hnev a nenávisť. Preto sa riešenie konfliktov spája s pokľaknutím pred Bohom. Nejde iba o vonkajšie gesto, ale o rozhodnutie odovzdať Bohu vlastnú vôľu a chcieť žiť podľa jeho príkazov. Keď sa rečník pýta, či to znamená splniť všetky príkazy a zákazy, odpoveď znie: áno — aj „Nezabiješ“.

Dôležitý je pritom rozdiel medzi dokonalosťou a úprimným chcením. Človek nemusí cítiť, že všetko splnil alebo že to bezchybne dokáže. Podstatné je povedať: „Chcem.“ Pokľaknúť pred Bohom teda v tomto podaní znamená uznať, že vlastná vôľa nemôže byť jediným meradlom, a túžiť podriadiť ju Kristovi. Pokoj v srdci nevzniká tým, že človek svoju bolesť či konflikt jednoducho zakryje, ale tým, že sa obráti k Bohu a chce žiť podľa jeho prikázaní.

Rečník túto myšlienku opakuje ako odpoveď na otázku, ako riešiť vojnu i ďalšie konflikty: „Kým ľudstvo nekľakne pred Ježišom v Bohu, nebude mier na svete.“ Nehovorí pritom o jednorazovom úkone, po ktorom sa všetko samo vyrieši. V ďalšej časti vysvetľuje, že človek má s Ježišom spolupracovať a postupne mu otvárať aj to, čo v sebe nechce pustiť. Viera sa podľa neho zväčšuje aj tým, že človek svoju túžbu po zmene znovu a znovu predkladá Bohu.

Ústredná výzva tak nesmeruje k presvedčeniu, že človek už dosiahol pokoj, ale k ochote hľadať ho tam, kde ho rečník vidí: v pokore pred Bohom a v rozhodnutí nežiť podľa nenávisti a násilia. Práve takúto zmenu srdca pokladá za cestu k mieru.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

Po dvou letech se do branického kostela sv. Prokopa vrátil oblíbený slovenský kněz P. Marián Kuffa, aby zde vedl celodenní sobotní duchovní obnovu. Známý misionář, který zasvětil svůj život pomoci lidem na okraji společnosti, opět naplnil kostel do posledního místa. Celý den provázela skvělá atmosféra – od inspirativních přednášek, modliteb a adorací přes závěrečnou mši svatou až po srdečnou debatu s farníky těsně před jeho odjezdem zpět na Slovensko. Mši svatou celobrovali: P. Karol Laburda, P. Marián Kuffa, P. Jozef Sudor a P. Jan Pata. Duchovní obnovu doprovázela Kapela Kecharitomene

Duchovní obnova s P. Mariánem Kuffou - 2. část

Všetko od Kuffa Marian