Z obsahu
Rozprávanie sa sústreďuje na rodičovskú odvahu povedať dospievajúcemu dieťaťu nie, aj keď tým riskuje jeho nevôľu. Kľúčovou myšlienkou je, že snaha nestratiť si jeho priazeň nesmie byť dôležitejšia než starosť oň.
Rečník spomína, ako s bratmi pozerali film a v jednej chvíli prišla ich matka. Nezostala pri napomenutí ani sa nepokúšala predstierať, že si nevšimla, čo sa deje. Vytiahla kábel zo zásuvky a film vypla. Keď jej syn namietol, že je jediný z celého gymnázia, kto večer pozerá filmy, odpovedala: „Keby si bol jediný z celej strednej Európy, mne to nevadí.“ Jej rozhodnutie sa teda nemenilo podľa toho, čo robia ostatní, ani podľa toho, či sa jej synovi bude páčiť.
V tejto odpovedi sa stretávajú dve veci: pevnosť a jednoduchosť. Matka sa nepúšťa do dlhého dohadovania o tom, či film pozerajú aj jeho spolužiaci. Jeho argument berie na vedomie, ale nepovažuje ho za dôvod zmeniť svoje rozhodnutie. To, že niečo robí väčšina alebo že sa dieťa cíti osamelo vo svojom postoji, pre ňu nie je rozhodujúce. Rečník zdôrazňuje, že sa nebála ísť s dospievajúcim synom do konfliktu.
Podstatný je aj dôvod, pre ktorý podľa neho matka konflikt prijala. „Nebála sa, že stratí priazeň puberťáka. Bála sa, že stratí puberťáka.“ V týchto slovách odlišuje krátkodobú nespokojnosť dieťaťa od obavy oň samotné. Matka nemusela mať záruku, že syn jej rozhodnutie hneď pochopí alebo ocení. Napriek tomu ho urobila a neustúpila len preto, aby si zachovala jeho priazeň.
Rečník sa k tejto spomienke vracia s vďačnosťou. Hovorí, že dnes je za matkin postoj vďačný a že jej obraz má stále „nad hlavou“, keď ide spať. Jeho rozprávanie tak ukazuje, že rozhodnutie, ktoré dospievajúci v danej chvíli odmieta, môže neskôr vnímať inak. Matka mu nevyhovela iba preto, aby sa vyhla nepríjemnej chvíli.
Z tejto pasáže vystupuje jednoduché, no náročné posolstvo: rodičovská blízkosť nemusí znamenať súhlas so všetkým, čo dieťa chce. Niekedy sa prejaví práve tým, že rodič vydrží jeho odpor a povie jasné nie. Rečník svoju matku nepredstavuje ako človeka, ktorý sa bál stratiť obľúbenosť, ale ako niekoho, kto bol ochotný zniesť konflikt. Práve tento postoj si spätne spája s vďačnosťou voči nej.
Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.
Po dvou letech se do branického kostela sv. Prokopa vrátil oblíbený slovenský kněz P. Marián Kuffa, aby zde vedl celodenní sobotní duchovní obnovu. Známý misionář, který zasvětil svůj život pomoci lidem na okraji společnosti, opět naplnil kostel do posledního místa. Celý den provázela skvělá atmosféra – od inspirativních přednášek, modliteb a adorací přes závěrečnou mši svatou až po srdečnou debatu s farníky těsně před jeho odjezdem zpět na Slovensko.
Mši svatou celobrovali: P. Karol Laburda, P. Marián Kuffa, P. Jozef Sudor a P. Jan Pata.
Duchovní obnovu doprovázela Kapela Kecharitomene