Zmysel života.

Istý pán profesor skončil svoju prednášku a ako vždy sa opýtal: „Sú nejaké otázky?“ Ozval sa jeden študent: „Pán profesor, aký zmysel má život?“ Profesor sa na zvedavca zadíval, či to myslí vážne. Skôr, ako prehovoril, vytiahol z vrecka náprsnú tašku, vybral z nej zrkadielko, nie väčšie ako minca a povedal: „Za vojny som bol ešte dieťa. Raz som na ceste zbadal rozbité zrkadlo. Vybral som si najväčší čriepok a začal som sa s ním hrať. Mal som veľkú radosť, že sa mi podarilo zamieriť slnečný lúč do najtmavšieho kúta, kam slnko nikdy nezažiarilo do hlbokých dier, prasklín a skrýš. Ten kúsok zrkadielka som si nechal. Keď som vyrástol, pochopil som, že to nebola len detská hra, ale podobenstvo toho, čo môžem v živote urobiť. Aj ja som iba úlomok zrkadla, ktoré celé nepoznám, ale s tým kúskom, čo mám, môžem poslať svetlo, pravdu, pochopenie, dobro, nehu do temných kútov ľudského srdca – a tak niečo v niekom zmeniť. Možno to uvidia aj iní a budú to robiť tiež. V tom je pre mňa zmysel života. – – Apoštol Pavol mal obavy o cirkevný zbor. Možno si kládol otázku, či to všetko dovtedy malo zmysel. Oplatí sa pre niečo alebo pre niekoho slúžiť, trápiť sa alebo niekomu pomôcť? Takéto otázky si, milí priatelia, kladie azda každý človek v živote. Som presvedčený, že najlepší zmysel života je – pre dnešný svet niekedy aj nenormálny – milovať Boha z celého srdca a milovať blížneho ako seba samého. Toto je plnosť zákona, to je prvé a hlavné prikázanie. Potom „poslať svetlo“ z nášho príbehu znamená usmievať sa na ľudí, poslať pravdu znamená byť k ľuďom čestný, poslať pochopenie znamená byť k ľuďom spravodlivý, poslať pochopenie znamená vypočuť človeka, poslať dobro znamená modliť sa za ľudí a poslať nehu do temných kútov ľudského srdca znamená rozprávať ľuďom o Božej láske. O tom, že Pán Boh nás tak miluje, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. A pre toto má náš život zmysel.

Viktor Sabo