Litera zabíja – duch oživuje.

Akonáhle žijú dvaja ľudia vedľa seba, musia sa dohodnúť na pravidlách života. Keď sa dohodnú na jednom, príde na rad druhé pravidlo a tretie a ďalšie. Ďalším krokom je kontrola plnenia pravidiel. Ak nie sú splnené, prichádza trest za nesplnenie pravidiel. Tak sa v občianskom živote roztáča kolotoč byrokracie, diktatúra úradov, predpisov, nariadení. V duchovnom živote tento jav poznáme pod názvom zákonníctvo. Problémom nie sú pravidlá samé osebe, ale ich nesprávne použitie. Problém je, ak ľudia zabudnú, že pravidlá boli dané na to, aby napomáhali životu a nie aby ho ničili, obmedzovali. Takto máme sklon pristupovať aj k Božiemu zákonu. Koľkokrát ho používame na odsúdenie a posudzovanie iných ľudí?! Preverujeme ich, či sú dobrí kresťania. Sledujeme, ako vo svojej viere zlyhávajú. Pritom zabúdame na základné pravidlo Božieho zákona, ktorým je láska. Zabúdame, že Pán Boh svoj zákon dal nato, aby sme vedeli spolu žiť, nie aby sme mali dôvod sa navzájom odsudzovať. „Litera zabíja, ale duch oživuje.“ V týchto slovách je pre nás výzva: Hľadajme zámer, s ktorým Pán Boh hovorí jednotlivé výroky, napomenutia a povzbudenia! Hľadajme ich skutočný zmysel, nerobme z Biblie zborník byrokratických predpisov, z ktorých sa nám zatočí hlava, ako zákonníkom v Ježišovej dobe.

Ján Velebír