Cítili ste sa niekedy stratení?

V domácom prostredí je to málo pravdepodobné, ale v cudzine? Iste každý človek už zažil ten zvláštny pocit bezradnosti, keď sa stratil. V dnešnej dobe je tento pocit o to bolestivejší, keď si uvedomíme, že moderné navigačné technológie nás s veľkou presnosťou vedú a dovedú do cieľa. A predsa v človeku ten pocit bezradnosti vo chvíľach, keď sa stratí, je často zdrvujúci. Malé deti a ich prejav plaču, kriku a paniky sú odstrašujúce. Aj dospelí majú neraz problém zvládnuť takúto stresovú situáciu. Je dobré ak má človek v takejto situácii riešenie. Tým riešením sú ľudia. Iste poznáte výrok: v núdzi poznáš priateľa? Ľudské priateľstvo prekonáva Boh, keď nás z pozície stratených, cudzincov a prišelcov posúva do rodinného pomeru a stávame sa súčasťou Božieho spoločenského zriadenia, v ktorom sa dostávame na pozíciu domácich, kde sú vytvorené silné rodinné a duchovné väzby. Teda sa dostávame do blízkeho spoločenstva s Bohom, ktorý nás pozýva. V dnešnom svete plného individualizmu a egoizmu sa mnohé prejavy dobrého a zdravého spoločenstva – „spoluobčianstva“ nepraktizujú. Veď načo? Tí, čo myslia len na seba, sa majú často lepšie. Lepšie? Dokedy? Svetské pozície sú nestabilné. Istota v dobrom spoločenstve, istota v domácich Božích, dáva istotu večného spoločenstva v Božom kráľovstve. Pri tejto myšlienke všetky ľudské spoločenstvá zostávajú v tieni toho večného spoločenstva s Ježišom Kristom.

Dušan Havrila