Chváliť sa je dovolené.

Medzi ľuďmi prevláda názor, že skutočný kresťan je človek, ktorý ticho sedí v kúte, poviazaný príkazmi a zákazmi svojej viery a vyjde z neho len vtedy, ak treba niečo nezištne a zadarmo urobiť. Predstava kresťana, ktorý sa chváli, je úplne abstraktná. Dnešný text nám však hovorí, že aj apoštol Pavel sa chválil. V Biblii dokonca neraz nachádzame priamu výzvu k tomu, aby sme sa chválili. Nie je však chvála ako chvála. V Písme čítame: „Kto sa chváli, nech sa chváli tým, že mňa pozná“ (Jer 9,23), teda naša chvála nemá poukazovať na nás samých, ale na to, že sme Boží. Ak totiž hovoríme o svojich zásluhách, majetku a postavení, vzbudzujeme závisť, ktorá ničí vzťahy. Akvšak hovoríme o tom, že sme Boží a že Boh nám toho veľa dal, môžeme vzbudiť túžbu po Bohu. Preto sa aj Pavol chváli radšej slabosťami a všetkým, čo vytrpel, aby na tom všetkom vynikla Božia moc. Veď jedine s ňou mohol všetko pretrpieť a ešte byť aj užitočný. Ani my sa preto nehanbime za svoje slabosti a na ich pozadí vyvyšujme Božiu moc a slávu! Silný človek je často silný iba navonok, padne však pri prvej prekážke. Človek navonok slabý, je neraz pevne zakotvený v Bohu, ktorý ho vo všetkých víchriciach ukotvuje. Dnes je deň nevidiacich, preto si spomeňme aj na týchto našich bratov a sestry pamätajúc na to, že aj v ich slabosti sa neraz môže dokázať mocný Boh.

Štefan Kiss