Chlieb, z ktorého sa nemíňa.

Podľa nášho videnia je problém nasýtenia problémom ekonomickým, problémom peňazí. Tak to vnímali aj učeníci. No Pán Ježiš nie. Keď sme ochotní aj na to málo v živote hľadieť ako na dar od Boha, teda ak pochopíme, že v živote nič nie je výlučne naším vlastníctvom, ale všetko patrí Jemu, keď to „málo“ dokážeme vložiť do Kristových rúk, vtedy sa deje zázrak nasýtenia. Tu platí totiž Božia zákonitosť, že všetko, čo sme v živote rozdali, cez Kristove ruky má moc priniesť požehnanie nám aj blížnym. Lebo z Božích rúk prijímame pravý Chlieb z neba. „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ Je to chlieb, ktorý prešiel pecou smrti, poníženia, potupy, cestou obete, aby sme sa ním mohli nasýtiť. Kto sa týmto chlebom každodenným sýti, získava pocit zmysluplnosti a sýtosti života. Kiežby sme z tohto chleba nielen žili a boli nasýtení, ale vedeli sa oň aj podeliť všade tam, kde vidíme duchovný hlad a prázdnotu! On sa totiž stal Chlebom pre nás, aby sme sa, keď ho prijímame, aj my sami stávali chlebom pre druhých. Takto sa Ježišova výzva „vy im dajte jesť“ stane živou pre nás i dnes.

Peter Mihoč