Boh je naša sila.

V týchto veršoch je opísaná situácia, ktorú si mnohokrát prežil ty i ja a všetci, ktorí úprimne nasledujú Pána Ježiša do Jeho kráľovstva. Apoštol prišiel do mesta, kde mal zvestovať Božie evanjelium. Všetko bolo pripravené i z Božej strany (otvárali sa mu pre jeho úlohu dvere v Pánovi...). No Pavlovi tam čosi chýbalo. Bola to neprítomnosť jeho spolupracovníka Títa. Čítame, že kvôli tomu Pavol radšej odchádza do iného mesta. Pripomína ti táto situácia niečo, brat alebo sestra? Mne áno. Veľakrát som nenaplnil vôľu môjho dobrého a láskavého Otca kvôli maličkostiam. Boli to a pravdepodobne aj v budúcnosti budú rôzne situácie, keď zlyhávame ako Božie deti. Mlčal som, keď som mal hovoriť, nedal som, keď som mal, neodpustil som, hoci môj Otec v nebi mi veľa odpustil, klamal som, mal som strach, bol som netrpezlivý... Po dvadsiatich rokoch života s Bohom už z toho však nie som sklamaný, ani satanom oklamaný. Hoci sme slabí, viem, že Boh je naša sila. Ani Pavol už nebol sklamaný, hoci vedel, že nenaplnil Božiu vôľu. Píše: „...ale vďaka Bohu, ktorý nám všade dáva triumfovať“. Teda, ak nie v Troade, tak v Macedónii. A na inom mieste počuť: „Milujúcim Boha všetky veci spolu pôsobia na dobro...“ – – Teda, buďme verní v Jeho vôli, buďme bláznami pre Krista, buďme radikálni v živote posvätenia a v tom všetkom vedzme, že „Boh je naša sila“ a že z Jeho milosti sme, čím sme.

Stano Gurka