Sedem prekážok vypočutia modlitby 2. Joyce Meyer

Ján 14,13-14 A čo budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak budete ma o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím. Boh to hovorí dvakrát, chce mať istotu, že to pochopíme. Je niekoľko vecí, o ktorých sa chcem zmieniť. Samozrejme vieme, že nedostaneme všetko, za čo sa modlíme. Tak o čom to vlastne je? Po prvé, ak máte s Bohom naozaj blízky vzťah, tak sa budete modliť za tie dobré veci. Ak sa na Boha spoliehate, tak viete, za aké veci sa modliť. Spoliehať sa, neznamená iba v nedeľu chodiť do cirkvi a po zvyšok týždňa sa správať, ako keď Boha nepoznáte. Potom sa nečudujte, že vaše modlitby nefungujú. Máme prosiť v Jeho mene. "Bože, prosím ťa v Ježišovom mene, prichádzam k tebe v Ježišovom mene". Keď Boha o niečo žiadame, tak to nerobíme preto, že sme boli tak dobrí a zaslúžili si to. Niekedy Boha nežiadame práve preto, že máme pocit, že sme zlí. K Bohu prichádzame v mene Ježiša. Prosíme Boha, aj keď sme si vedomí, že si to nezaslúžime. Prosíme Boha, pretože keď žijeme život, za ktorý Ježiš zomrel, tak tým vzdávame Bohu slávu. Budeme svetlom a soľou a ostatní ľudia budú chcieť to, čo máme my. Kresťania by nemali byť neustále dole a ustráchaní, snažiť sa nejako so životom pretĺcť. Je v poriadku, keď sa postavíte do radu pre modlitbu, ale už nie je v poriadku, ak tam stojíte už tridsať rokov, od doby, čo ste uverili. To už by ste mali byť v modlitbovom tímu a modliť sa za druhých. Je dobré hľadať radu a pomoc, ale nemôžete ju hľadať každý týždeň. V takom prípade sa vám pomôcť asi nedostane. "Za čokoľvek prosíte v mojom mene, učiním to, aby bol Otec oslávený v Synovi". Ján 15,7 Ak zostanete vo mne a ak zostanú moje slová vo vás, proste, o čo chcete, a stane sa vám. Ak budete zostávať v Božom slove a budete ho uchovávať vo svojom srdci, tak vám bude záležať viac na duchovných veciach, než na tých telesných a prirodzených. Je potrebné, aby ste toto pochopili. Ján 15,16 Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; a Otec vám dá, o čo by ste ho prosili v mojom mene. Musíme si uvedomiť, že keď Ježiš prednášal tieto slová, tak vedel, že sa blíži Jeho koniec. Napriek tomu neustále opakoval: "proste"... "proste"..."proste"... "proste v mojom mene", "o čokoľvek požiadate v mojom mene, bude vám dané", "máte autoritu skrze moje meno", "môžete ísť k môjmu Otcovi a prosiť ho v mojom mene, pretože sa budem vo vás zjavovať ". Máme Boha prosiť, aby sme otvorili dvere nášho života Bohu a On mohol robiť tie veľké veci. Nemáte, pretože neprosíte! Ján 16,23-24 patrí medzi moje najobľúbenejšie verše, pretože predtým som nebola veľmi šťastným kresťanom. Okolo nás je veľa smutných kresťanov. Jeden z dôvodov, prečo som nebola šťastná, bol aj ten, že som sa toľko snažila byť takým človekom, akým ma chce Boh mať, lenže som sa o to snažila len zo svojich síl. Nenaučila som sa, že nemám, pretože neprosím. Teraz Boha prosím, aby ma zmenil, nestrácam čas snahou o to. Študujem Slovo a prosím Boha, aby ma zmenil. Už sa nesnažím zmeniť sama seba. Hovorím len: "Bože, ty vieš, čo si dostal, keď si ma získal." Je to tak? Boh vie všetko, ešte než to vôbec urobíme. Tvoril ma v matkinom lone, dal mi moje ústa, vie o každej mojej myšlienke. Som citlivá na Božie Slovo a zakaždým, keď ma Boh z niečoho usvedčuje, tak to chcem zmeniť. Študujem túto danú oblasť veľmi poctivo, pretože viem, že to je tá časť, ktorú musím urobiť ja, ale nemôžem zmeniť sama seba. Môžem na nejakú čas kontrolovať svoje správanie, ale ak sa tá zmena neodohrá vnútri ma, tak to nevydrží dlho. Nebola som šťastným kresťanom, pretože som tvrdo pracovala a snažila sa byť vôbec kresťanom. Mali by ste si užívať a radovať sa z toho, že ste kresťania. Ján 16,23-24 V ten deň sa ma nebudete už na nič pýtať. Veru, veru, hovorím vám, ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Až doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola plná. Zistila som, že keď to robím, tak som viac šťastnejšia. Keď teraz vidím niečo na Dávidovi, čo by som chcela zmeniť, tak jednoducho poviem Bohu: "Pane, viem, že mám dosť vlastným problémov, tak mi odpusť, nechcem byť pyšná, ale vnímam, že tu tá oblasť v Dávidovom živote potrebuje zmeniť. „Pane, usvedč ho prosím, budeš na tom s ním pracovať a urobíš tú zmenu? " Dám to jednoducho Bohu a už sa o to viac nestarám. Ale pred 25 rokmi by som toho nebolo schopná. Po prvé preto, že som sa za to nemodlila, snažila som sa ho zmeniť sama. Vravela som mu, že je potrebné, aby sa zmenil. Bola som z toho na nervy, ľutovala som sa, ale Boh nemôže s týmto pracovať. Chce, aby sme prosili, aby mohol začať pracovať. A keď veríte za tie veci, za ktoré sa modlíte, tak nie je dôvod byť nešťastný. "Ale sestra, ja sa za tú situáciu modlím a modlím, verím, že Boh pracuje, ale mám takú neistotu". Ale takto to nefunguje! Keď naozaj mu veríte, tak prečo nebyť šťastným? "Ale ak ja teraz riešim nejaký problém, tak by som nemal vyzerať šťastne?." Prečo nie? Boh povedal, aby sme každú starosť položili na Neho, pretože mu na nás záleží. "Každý strach, každú úzkosť, každú starosť vložte na Mňa". Diabol sa snaží, aby sme cítili vinu, ak sa v starostiach a problémoch radujeme. Máme pocit, že sa tými starosťami musíme stále zaoberať a premýšľať o nich. Pýtať sa na radu našich známych, ktorí si koľkokrát ani nevedia rady so svojím životom. Ján 16,26 V ten deň budete prosiť v mojom mene a nehovorím vám, že ja budem prosiť Otca za vás; "Vy môžete Boha prosiť sami v Mojom mene a On vám to dá". Ako sme povedali, prvou prekážkou v modlitbe je, že sa proste nemodlíme. Je medzi vami niekto, kto už skúsil všetko a potom si povedal: "tak mi asi nezostáva nič iné, než sa modliť". "Skúsil som už všetko a nič nefunguje, tak už mi zostáva len sa modliť". Takto to jednoducho nefunguje. Modlitba nemá byť jedna s posledných možností, ale tá prvá. Uvedomte si, že Boh nemôže robiť nič, kým vy neurobíte svoju časť. Pokračovanie nabudúce