Moja skusenost je, ze prechadzat pustou samoty, po strate milovanej osoby je velmi prospesne veriacim v tom zmysle, ze nastava v uprimne veriacej dusi tzv. zzitie sa s PJ. Doslova platia slova PJ, ...Vy ste ratolesti, ja som vinic....Nie je to zjednotenie /to uz mame predsa v srdci davno/, ale nieco ako manzelia, ked sa casom zziju, a su na tom lepsie ako na zaciatku lasky, tak rovnako vyssi stupen lasky VZAJOMNE ZZITIE SA /kedy sa charaktery a laska 2 OSOB spajaju/. Tazke je to slovami vyjadrit, ake plati to. A je to prekrasne. 😉