Sme moderní ľudia a túžime po bezhraničnom živote, aby sme si „vylepšili“ tento svoj pozemský svet. Chceli by sme, aby nám v prvom rade tento svet pripadal nádherný a bezhraničný pre našu existenciu. Ak ktokoľvek začína hovoriť o hraniciach tohto života – o smrti, považujeme ho za spoločensky neprijateľného. A pritom si myslíme, že sme moderní ľudia, ktorí poznajú a vedia a rozumejú... Pravdou je, že práve takto svoj život vnímali sadukaji, ktorí boli v dobe Pána Ježiša rovnako uznávaní, rovnako vplyvní... ale rovnako ako my – mimo Boha. Pán Ježiš im na túto „vyspelosť“ odpovedá krutým slovom. Blúdite! Nepoznáte Písmo! Nepoznáte Boha, Jeho moc! Kto z nás by sa neurazil, keby na moju či tvoju adresu zazneli takéto slová? Znejú však práve pre nás. Chceme žiť bez hraníc a zabúdame na Krista, ktorý jediný ničí hranice hriechu – tie hranice, ktoré nás zotročujú – a tak nám dáva život bez hraníc, hodnotnejší, lepší a najmä – večný. Môžeš poznať všetku múdrosť, získať všetku slávu na tomto svete, ale len keď máš Krista, máš život (1J 5,12) – skutočný život v plnosti.
Ľuboš a Anna Činčurákovci