Vraví sa, že najlepšia obrana je útok. Stalo sa mi to nedávno. Upozornil som spolubrata na chybu. A on namiesto toho, aby si ju uznal, nasmeroval debatu k vytýkaniu mojich nedostatkov. Cítil som sa čudne. Mojim motívom nebolo kritizovať ho, skôr upozorniť na nepríjemnosti, ktoré spôsobil iným kvôli zlému rozhodnutiu. Podobne sa musel cítiť aj Jeremiáš, keď po tom, čo oznámil Izraelitom Božiu vôľu, títo ju nielenže neprijali, dokonca Jeremiáša obvinili, že klame. Nestaviame sa aj my niekedy k negatívnym veciam, ktoré nám niekto vyčíta tak, že si pred nimi zakrývame oči? Zamýšľame sa nad ich obsahom, alebo ich odhadzujeme od seba čo najďalej? Čo ak je toto Božie napomenutie pre môj život? Izraeliti Jeremiášove slová nebrali vážne. Dokonca bez váhania urobili opak toho, čo im Hospodin ukázal ako správnu cestu. Zdá sa Ti to odvážne? Mne nie. Skôr detinské. I dieťa sa potrebuje popáliť plameňom sviečky, nedbajúc na výstrahy rodičov. No kým chceš byť Ty? Chceš mať Boží charakter vycibrený skúškami, alebo pred všetkým utekať a v živote prešľapovať na mieste? Ak si sa rozhodol pre prvú voľbu, skúmaj aj kritické postoje k Tvojmu životu, či službe! Môžu byť Božím zrkadlom, ktoré Ti chce ukázať, s čím sa ešte v živote potrebuješ popasovať. No nezabudni, že v tomto boji nie si sám!
Laco Ontko