Šiesta kapitola je stručný, takmer technický opis stavby chrámu. Ten však zrazu prerušila správa, že v tom čase zaznelo slovo Hospodinovo k Šalamúnovi. „Čo sa týka tohto domu, ktorý staviaš: Ak budeš chodiť v mojich ustanoveniach..., splním pri tebe zasľúbenie, ktoré som dal tvojmu otcovi Dávidovi. Budem prebývať uprostred Izraelitov...“ – – Som presvedčený, že čas, keď prišlo toto slovo, nebol náhodný. Šalamún potreboval počuť tieto slová práve uprostred finále, keď je človek plný nadšenia z napredujúceho diela a keď sa veľmi často stáva, že zabudneme na to, čo je dôležité. – – Milá sestra, milý brat, daj pozor, aby si ani dnes uprostred svojej práce nezanedbal/a vzťah s Pánom Bohom, a tým aj vzťahy k ľuďom. V našich životoch sa často opakuje stále tá istá chyba – uprostred svojej práce a projektov zanedbávame Boží projekt v nás. Muži sa zvyknú zahrabať v hrobke menom práca, stavba, či kancelária, ženy vo svojich povinnostiach k deťom, záhradke, či domácnosti. Často kvôli nesprávnemu usporiadaniu priorít trpia vzťahy k najbližším. – – Všimnime si, aké upozornenie a zasľúbenie hovorí Pán Boh Šalamúnovi! Podmienkou, aby bol Pán Boh prítomný uprostred nás – svojho ľudu so svojim požehnaním – nie je veľkolepo postavený chrám, ani krásna a bohatá výzdoba svätyne. Nie je to ani uprataná a sviatočne vyzdobená domácnosť. Aby mohol Pán Boh prebývať uprostred nás, potrebujeme dať Jemu a Jeho princípom priestor v našich prácach a povinnostiach. Potrebujeme mu dať priestor v našich domácnostiach a najmä v našom srdci.
Dávid a Ilona Bázlikovci