Kvas je dobrá vec, ak pôsobí v ceste. Cesto sa nafúkne, prevzdušní, aby bol z neho po upečení jemný a lahodný chlebík. Kvasenie sa však môže aj zvrhnúť a stáva sa negatívnou silou. Obraz prenikania kvasiniek do premiesenej hmoty sa v texte spája s hriechom nášho vnútorného života. Tá najkrehkejšia časť našej bytosti – naša duchovná identita je infikovaná akousi invazívnou a rýchlo sa šíriacou informáciou. Mediálny kvas dnešnej hyperinformačnej doby je tým najúčinnejším faktorom pri nakvasovaní našich hláv názormi, ktoré usmerňujú spôsob nášho myslenia tým smerom, ako sa dnes „odporúča“ myslieť. Skutočne aj to, ako myslíme, podlieha trendom. Podobne, ako je to v móde: čo sa dnes nosí, má prednosť pred vecami, ktoré už vyšli z módy. Čo teda vyšlo z módy v myslení? Nevidieť svet čiernobielo, akceptovať a tolerovať bezbrehú rôznosť navôkol. Kým predtým platilo – „ži a nechaj žiť!“, dnes sa nosí skôr „užívaj si a dopraj aj iným, aby si užívali!“ Na váhach objektívneho dobra už dnes váži málokto, na váhe subjektivizmu však vážime čoraz viac. Biblia však o našej vnútornej identite hovorí po tisícročia stále to isté: strážte si svoje srdce, lebo z neho pochádza život, vyčistite starý kvas, starý spôsob života a zasväťte sa novému – Kristovmu spôsobu myslenia. Veď my máme myseľ Kristovu! To, ako myslel Pán Ježiš Kristus, nám Písmo neskrýva – naopak. Vidíme Jeho slová, postoje a činy v neustálom súlade. Počujeme Jeho neustále sa odvolávanie na Otcovu vôľu. Bol tu nato, aby ju plnil. Aj my sme tu na to? A aká je teda Otcova vôľa? „Aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto uverí v Jeho Syna!“ Tak vezmime túto vôľu do svojich rúk ako jednotlivci i ako cirkev a poďme ju napĺňať von, do sveta! Okolo nás sa pohybuje množstvo ľudí a všetci čakajú na svojho anjela a na svoj čas spasenia! – – Tretí test: nakvasenie mysle Kristovým spôsobom myslenia.
Ľubo Badiar