Boh je láska – to je jedna z najznámejších výpovedí nielen tejto epištoly, ale Novej zmluvy vôbec. Pripomínam, že táto veta zaznela uprostred bytostného zápasu s falošnými prorokmi. Áno, aj vtedy, keď človek zblúdi – dostane sa na scestie – Pán Boh zostáva láskou. Má otvorené náručie a ponúka návrat, čo sa nám ľudsky môže zdať až nepochopiteľné, nelogické. V tejto súvislosti sa mi na jazyk tlačí otázka: Prečo nás Boh miluje? Prečo sa ani dnes nenechá odradiť od lásky – hoci vidí našu nedokonalosť, hriešnosť? Toto asi nikdy nepochopíme. Tu sa dá povedať len jedno, že Božia láska je úžasná. Dala sa pre nás pribiť na kríž! Odpoveďou na ňu má byť naša láska k Nemu i k blížnym. A tu platí jedno pravidlo – čím viac budeme Boha milovať, tým viac lásky sa dostane tým, ktorých stretávame. Taká jednoduchá pravda, a predsa je vzájomná láska stále nedostatkový tovar! Čo z toho vyplýva? Aby sme zahoreli láskou k Tomu, ktorý si nás prvý zamiloval!
Dušan German