Áno, presne v tomto rozmedzí sa odohráva Pavlovo uvažovanie nad tajomstvom Boha, života a spasenia človeka: v rozmedzí, ktoré je vytýčené na jednej strane plnou dôstojnosťou, slobodou a možnosťou voľby človeka a na druhej strane úplnou Božou zvrchovanosťou. Napríklad v dnešnom úryvku Božieho Slova Pavel iba preto môže smútiť nad Izraelom, ktorý odmietol spásu v Ježišovi Kristovi, lebo vie, že človek sa môže slobodne rozhodovať, a teda jeho rozhodnutie môže byť predmetom úvah, hodnotení, a tým pádom aj smútku. Na druhej strane je prijatie spasenia zo strany pohanov pre Pavla znakom Božej zvrchovanosti nad všetkým, nadvlády nad ľudskými rozhodnutiami a slobodným panovaním nad všetkým, čo sa deje. Máme v tom zmätok? Chceme vedieť, ako to skutočne je? Akým spôsobom vzniká náš život? Pochádza jeho podoba z našej slobodnej vôle, alebo zo zvrchovaných Božích rozhodnutí? Môžeme vlastne za niečo, alebo sú to okolnosti, ktoré sú nám dané zhora? Odpovedzme presne v duchu Pavlových vážnych úvah o nevere Izraela a o spasení pohanov! Záleží od slobodných rozhodnutí človeka, ktorý nie je bábkou, ale dôstojným stvorením. Zároveň buďme viac schopní hľadieť na Boha ako na Boha a viac vnímať Jeho nadvládu, moc a zvrchovanosť! Akým malým Ho často robia naše úvahy?!
Ivan Eľko