Zdeformovali sme chápanie toho, čo je láska. Zvykli sme si ju predstavovať len ako pocit, náladu, sentiment. Apoštol Peter však lásku predstavuje konkrétne ako čin. Po prvé, láska je čin, ktorý nevykonáme: neodplácame sa, nezlorečíme, jazykom neubližujeme. Zdržať sa zlého voči blížnemu a spoločenstvu, nevykonať to, čo je nám možno „prirodzené“ a všade inde tak ľudia konajú – aj to je láska. Ňou držíme na uzde svoje zlé emócie a zlomyseľné škodoradostné reakcie. Na druhej strane láska je aktívny čin, ktorý konáme v prospech svojich blízkych. Znamená to byť milosrdný, súcitný, jednomyseľný, žehnajúci, usilovať sa o pokoj, konať dobro. Robíme dobro blížnemu, lebo milujeme, nerobíme zlo blížnemu, lebo milujeme. Rozmýšľam, čo je ťažšie, byť pasívny pri zle alebo aktívny v dobrom. Lásku vo svojom cirkevnom zbore, alebo voči svojim blížnym musíme prejaviť niekedy tak, inokedy onak. Určite to však stojí za to. Lebo všetko, čo sa deje medzi nami v láske, Pán Boh požehná a v láske je medzi nami prítomný.
Mária Hroboňová