To je fakt, ktorý v mnohom zmenil moje zmýšľanie. A zastavil ma pred začatím mnohých žabomyších vojen, ktorých by som vedela byť pôvodcom. Je zaujímavé vidieť, ako sa zbor v Korinte vedel štiepiť aj podľa toho, kto daným jedincom zvestoval evanjelium, či to bol Apollo, Kéfas alebo Pavol. Aj my si dnes vieme nájsť rôzne zámienky na štiepenie a nejednotu, dokonca aj tie „sväté zámienky“, akými sú rôzne názory na výmenu strechy na kostolnej veži, príslušnosť k rôznym tímom v zbore, presvedčenie o najsprávnejšej forme uctievania Boha, či prejavoch zbožnosti. A Kristus stojí niekde v kúte, díva sa do svojich dlaní, ktoré boli prebodnuté pre všetkých nás rovnakým dielom a mne zíde na um otázka, či je to až také dôležité... Nech sa momentálne nachádzaš v akomkoľvek žabomyšom (apollokéfasskom) spore, pokús sa zvážiť „či je Kristus rozdelený“ (v. 13)!
Maruška Kožlejová