Nikdy. Človek chce stále viac. Ak aj všetko má, predsa si nedokáže povedať „dosť“. Hľadí na tých, ktorí majú viac a chce sa im vyrovnať, alebo aspoň priblížiť. Preto ľudská túžba po vlastnení nebude nikdy uspokojená, ak len sám Boh nepovie: „dosť“. Apoštol trpel chorobou, ktorá mu znepríjemňovala život. Modlil sa za uzdravenie, no hľa, – jeho, apoštola, Boh nevypočul. Namiesto toho riekol: „dosť máš mojej milosti“. To je odmietnutie, ktoré nezavrhuje, ale upozorňuje a otvára oči. Apoštol to aj tak prijal – vediac, že Boh mu naozaj dal veľmi mnoho a že tým všetkým sa môže tešiť. Ako je to však s nami? Vodí sa nám naozaj tak zle, ako si nahovárame? Chýba nám všetko, po čom túžime? Potrebujeme všetko, čo nemáme a chceli by sme mať? Nedáva nám Boh už aj tak mnoho? Pozrime sa na svoj život a na všetko, čo máme, nemysliac pritom len na účet v banke, ale aj na naše talenty, rodinu, priateľov, prácu či zdravie! Uvidíme, že Božie „dosť“ by mohlo zaznieť aj nám a neraz aj zaznieva. Je to pre nás výzva, aby sme sa umiernili v požiadavkách a rozhojnili vo vďačnosti a úcte k tomu, čo už máme. Zistíme, že máme oveľa viac, ako sme vôbec kedy chceli.
Štefan Kiss