Starosti, bolesť, opustenosť, sklamanie, strach – to všetko sú veci, ktoré robia človeka poníženým. Znižujú úroveň, dôstojnosť a vyrovnanosť života a každý z ľudí má v tomto smere svoje vlastné skúsenosti. Práve poníženie života je však predpokladom na to, aby človek pocítil a pochopil, čo je potešenie, úľava, pomoc, uzdravenie, nová nádej. Často sú to len zdanlivo drobné veci, ktoré prinášajú potešenie. Liek, ktorý odoženie bolesť, človek, ktorý prinesie dobrú správu, svetlo, ktoré ukáže blúdiacemu cestu. Veriaci človek však vie, že i za týmito drobnosťami je milujúci Boh. A tak poníženie, ktoré vždy patrí k životu, je cestou k tomu, aby človek mohol na svojom vlastnom živote poznať dôležitú Božiu vlastnosť, že Boh potešuje. Jeho úmysly nesmerujú k nešťastiu, ale k blahu (Jr 29,11). Týmto poznaním nás však Boh tiež volá do svojej služby, do služby druhým ľuďom. Prijať potešenie znamená učiť sa potešovať tých, ktorí sú okolo nás v akomkoľvek ponížení.
Jozef Vereščák