V závere 2. Petrovho listu sme vyzvaní, aby sme na Pánov príchod nečakali v neurotických prejavoch, nervozite, neistote, či frustráciách, ale v autentickej viere a činorodej, iniciatívnej službe lásky. Pisateľ listu viackrát opakuje, že sme MILOVANÍ. To je dokonalý základ! To, že nás Pán Boh vďaka obeti Ježiša Krista prijal bez podmienok, bez zásluh, bez dôkazov veľkosti našej viery, nás nemôže nechať nezaujatých! O uznanie a ocenenie ľudí zápasíme s toľkým nasadením a vôbec nie je isté, či uspejeme... O Božiu priazeň nemusíme zápasiť, nemusíme urobiť vôbec nič. V Božích očiach máme originálnu hodnotu aj vtedy, keď sme slabí, vyčerpaní, prázdni, starí alebo sa cítime prehliadaní. Tešme sa z toho! Je to poklad, ktorý si nenechajme vziať! Chráňme si ho, nech nás oň nepripravia žiadne podozrenia, napádania, výsmechy a šikanovania! Útoky pominú. To, že sa dočkáme nového neba a novej zeme, je viac než isté. Žime teda – hovorme, pracujme, modlime sa a spievajme na chválu Božiu! Nech je to, čo z našej viery v konkrétnom živote vyplýva, posilnením a jasnou orientáciou pre ľudí, ktorí dobrý zmysel a cieľ ešte len hľadajú.
Anna Polcková