Vyzerá to tak, akoby rozumné panny ani nechceli pomôcť pochabým. Znie to tak detinsky. „Mali ste si vziať, my sme si vzali dostatok.“ No my vieme, že je to až príliš zrelé, aby to znelo tak detinsky, ako som napísal. Zrelé v zmysle nášho osobného vzťahu s Pánom Ježišom, rozjímanie nad Jeho slovom, naše modlitby a tiež naša služba ku cti a sláve Božej je tým pravým olejom do lampy, ktorá má takýmto spôsobom dostatok oleja, aj keby Pán meškal. Pochabé nevideli do budúcnosti. Lebo nemali zrak, ktorý má veriaci vďaka Pánovi a Jeho slovu. Poznávame pravdu a sme vyslobodzovaní z pochabosti myslieť si, že stačí ísť do chrámu na Vianoce a nadobudnúť klam istoty o sebe, akí sme kresťania, potom pozerať na tých, ktorí žijú život viery, ako na bláznov, ktorí to preháňajú. Alebo si vytvoriť malých bezvýznamných bôžikov, ktorí sa o nás starajú. V myšlienke práve na pripravenosť, ktorá je dôležitá, musím povedať, že vidieť budúcnosť mysliac na večnosť je dar, ktorý je od Boha. Iba pokorou, a teda uznaním svojej hriešnosti a malosti sa takýto dar prijíma. Ľudia sa pripravujú na všetko, na poradu, na cestu, na svadbu, na narodenie dieťatka... len na život veľmi nie. Ako sme pripravení na život? Život večný. Máme dosť oleja v lampe?
Ján Brozman