Svätého Jána Pavla II., pápeža

Miesto konania: Slovensko, celé

Karol Wojtyla sa už vo vlastnej rodine stretol s mnohými ťažkosťami, čo neskôr rozvinulo jeho mimoriadny zmysel pre rodinu i v kňazskej službe. Talianska sekcia Vatican News priniesla v súvislosti s aktuálnou storočnicou pohľad na sv. Jána Pavla II. práve v spojení s rodinou. Príspevok redaktora Alessandra Gisottiho s názvom „Svätec a jeho rodina“ prinášame vo forme rozprávania.

„Vo svojej službe Božiemu ľudu bol svätý Ján Pavol II. pápežom rodiny“. To sú slová pápeža Františka pri svätorečení Karola Wojtylu a Angela Roncalliho pred šiestimi rokmi. Dnes pri storočnici svätého pápeža poľského pôvodu nachádzajú zvláštny význam. Sláviť začiatok jeho pozemského života nás prirodzene vedie k túžbe spoznať jeho rodinu, nazrieť do „tajomtva“ jeho rodičov, ktorých diecézna fáza blahorečenia sa začala minulý týždeň v Poľsku.

Dá sa bezpochyby potvrdiť, že niektoré základy kňazského a pastoračného účinkovania boli položené už v prvých rokoch  jeho života vo Wadowiciach, malom mestečku na najvzdialenejšom juhu Poľska, kde sa 18. mája 1920 narodil.

Matkino svedectvo o hodnote života

Jeho matka Emília napriek svojmu krehkému zdraviu statočne prežívala komplikované tehotenstvo, vedomá si varovaní zo strany lekárov. Po Karolovom narodení zostalo jej zdravie oslabené. Zomrela, keď mal Karol deväť rokov. „Na tvojom bielom hrobe vypučia biele kvety života. Ach, koľko rokov sa už pominulo bez teba, koľko rokov?“ - znejú clivé verše venované matke, ktoré napísal mladý Karol Wojtyla o desaťročie neskôr, na jar roku 1939 v Krakove.

Obrana života najmä v podmienkach krehkosti, ktorá sa neskôr stala jednou z charakteristických čŕt jeho služby na Petrovom stolci, sa živí z týchto koreňov materinskej lásky. Sám blahorečil a neskôr svätorečil Giannu Berrettu Molla, taliansku matku, ktorá na záchranu života dieťaťa obetovala ten svoj.

Za povšimnutie stojí, že obyvatelia Wadowíc pomenovali po Emílii Kaczorowskej-Wojtylovej charitatívny dom na pomoc slobodným mamičkám. „Som vďačný za tento veľký dar vašej lásky k človeku a vašej starostlivosti o život,“ povedal pri návšteve rodiska v júni 1999 Ján Pavol II. a dodal: „Moja vďačnosť je o to väčšia, že tento dom nesie meno mojej matky Emílie. Verím, že tá, ktorá ma priviedla na svet a obklopila láskou moje detstvo, sa postará aj o toto dielo.“

Bratov príklad obetavosti v službe

V roku 1932, len tri roky po matkinej smrti otriasla Wojtylovskou rodinou ďalšia tragická smrť: len 26-ročného Karolovho milovaného a obdivovaného staršieho brata Edmunda. Ako nádejný lekár sa v službe v Krakove nakazil šarlachom, proti ktorému vtedy nebolo očkovanie. Ako „Dobrý Samaritán“ bez akýchkoľvek ohľadov na seba sa staral o blížneho v núdzi. Ako neskôr rozprával pápež Ján Pavol II., bratova smrť ním tak silno otriasla, keďže už bol vo veku, keď ju vnímal naplno, oproti tomu veku, keď prišiel o mamu. Brat zostal v jeho pamäti ako príklad „mučeníka plnenia si svojej povinnosti“.

Otcov vzor otvorenia dverí Kristovi

A tak ako dvanásťročný zostáva Karol sám so svojím otcom, vojakom z povolania v poľskej armáde. Dobrý a prísny, s neochvejnou vierou napriek osobným tragédiám sprevádzal svojho syna do dospelosti, naučil ho poctivosti, vlastenectvu a láske k Panne Márii.

„Môj otec bol obdivuhodný a takmer všetky moje spomienky z detstva a dospievania sa viažu na neho“ povedal neskôr novinárovi André Frossardovi, s ktorým ho spájalo priateľstvo. V autobiografickej knihe „Dar a tajomstvo“ pri príležitosti svojho 50. výročia kňazstva napísal Ján Pavol II. o svojom otcovi toto: „Jeho žiaľ sa stal modlitbou. Jednoduchá skutočnosť vidieť ho pokľaknúť ovplyvnila zásadným spôsobom celé moje mladé roky“. Nehovorili síce spolu o povolaní kňazstva, no pápež bol presvedčený o jeho vplyve aj v tomto smere, keď píše:  „Jeho príklad bol pre mňa akýmsi spôsobom prvým seminárom, istý druh domáceho seminára“.

A v knižnom rozhovore Prekročiť prah nádeje prezradil Ján Pavol II. Vittoriovi Messorimu, že od otca dostal knihu s modlitbou k Duchu Svätému: „Povedal mi, aby som sa ju denne modlil, a tak sa to od toho dňa snažím robiť. Vtedy som po prvý krát pochopil, čo znamenajú Kristove slová Samaritánke o skutočných ctiteľoch Boha, teda o tých, ktorí sa mu klaňajú v duchu a pravde.“   

Mladý Karol so svojím otcom žili v Krakove, kde študoval na univerzite, než vypukla nacistická okupácia. Ako 21-ročný budúci pápež stratil aj otca, ktorý zomrel v jednu chladnú zimnú noc. Ten 18. február 1941 bol azda najbolestnejším dňom v živote Karola Wojtylu, ktorý zostal na svete sám.

Napriek tomu, a práve vďaka láske, príkladu a učeniu tých „svätých od susedných dverí“, ako by ich nazval pápež František, ktorými boli jeho rodičia a brat, svätý Ján Pavol II. poznal nádej, ktorá prekonala všetko. A na svojej dlhej životnej púti, pri svojom putovaní svetom ohlasujúc evanjelium, mal Karol Wojtyla svoju rodinu vždy pri sebe.

Zdroj: https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2020-05/svaty-jan-pavol-ii-ako-papez-rodiny.html

Akciu zverejnil: Výveska

Zrušiť x