Čo svedčí o našej duchovnosti, resp. telesnosti.

Roztržky v korintskom zbore boli svedectvom toho, že tento zbor sa duchovne stále nachádzal v detskom veku. Boli kresťanmi, boli v spoločenstve s Kristom, disponovali darmi Ducha Svätého (kap. 12 a 14), a predsa ich Pavol označil ako nedospelých. Hoci už uplynulo niekoľko rokov od založenia zboru, ich správanie zostalo telesné. Žiarlivosť a sváry (charakterizujúce človeka, ktorému diktuje telo) im prekážali prijať Božiu múdrosť a duchovne rásť. Či toto nie je obraz o nás, o našich cirkevných zboroch? Pavol svoje pôsobenie (i pôsobenie iných) medzi korintskými prirovnal k práci záhradníka. Každý vykonal potrebnú činnosť. A predsa by bola ich práca márna, keby Boh nedal vzrast (= život). Pavol sa ponížil až tak, že sám o sebe povedal, že je nič (podobne 2. Kor 12,11). Aj odmena, o ktorej hovoril, je predsa len darom Božej milosti. Celé dejiny kresťanstva sú plné „záhradníkov“ – počnúc apoštolmi, cirkevnými otcami, reformátormi a končiac súčasnými kazateľmi v našich cirkevných zboroch. Vďaka Bohu za každého z nich! Poďakujme dnes Pánovi za tých, ktorých On (ktorý dal vzrast našej viere) použil pri každom z nás! Naše spasenie však pramení v Bohu. Ak lipneme na určitom človeku, hoci vynikajúcom „záhradníkovi“, dokazuje to len našu nedospelosť, telesnosť. Štiepenie a vytváranie nových a nových skupín v rámci kresťanstva nie je dôkazom duchovnosti, ale telesnosti.

Ľubomír Ďuračka