Akýsi primitívny kmeň mal zvláštny zvyk

Akýsi primitívny kmeň mal zvláštny zvyk: Za nevestu musel ženích „zaplatiť“ kravami. Za veľmi pekné, šikovné dievča zvykli dať tri a za málo atraktívne – jednu. Raz prišiel do dediny ženbychtivý mládenec. Ako bolo zvykom, matky prizdobili svoje dcéry. No všetci ostali prekvapení, keď si ženích vybral dievčinu utiahnutú, nezaujímavú, mierne zhrbenú, s ovisnutými plecami. Ešte väčšie prekvapenie nastalo, keď za ňu vyplatil nie jednu, ale rovno šesť kráv. Po svadbe mladý pár dedinu opustil. Vrátili sa až o niekoľko mesiacov. Mladého štedrého muža spoznali všetci hneď. Ale jeho manželku takmer nikto. Už to nebola zakomplexovaná kôpka nešťastia. Stala sa z nej sebavedomá, hrdá pani, veselá s milým úsmevom, otvoreným srdcom a vystretou postavou. Túto zmenu spôsobilo vedomie, že ju jej manžel vysoko cení, miluje a váži si ju. – – Nás si, bratia a sestry, Boh Otec, Syn a Duch Svätý vysoko cení, miluje a váži si nás. Ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil za svojich synov a dcéry. Sme Pánom požehnaní, omilostení, vykúpení. Sme dedičmi Jeho kráľovstva. Spočítaj, brat, sestra, koľké dary Ti Pán dal! Dostal si ich, lebo On si Ťa zamiloval. Lásku Ti dokázal tým, že splatil tvoje dlhy. Nie zlatom, ani striebrom, ale nevinnou krvou Baránka Krista. Urobil tak bez tvojich zásluh. Preto toto vediac, ešte dnes a každý nový deň, osláv Trojjediného Pána Boha radostným životom, ochotnou službou blížnym a istotou spasenia! Veď ona nespočíva na našej dokonalosti, ale je prejavom lásky a milosti Trojjediného Boha k tebe a ku mne.

Boris Mišina