Aké nepríjemné je, keď nás niekto obťažuje.

Zamyslenie na 24 Sep 2021
Každého z nás už niekto obťažoval a možno to aj patrične dal najavo. Na druhej strane si asi málokto z nás prizná, že niekoho obťažoval, aj keď sa ten druhý tak tváril. – – Nemáme však niekedy pocit, že svojimi potrebami obťažujeme práve Pána Ježiša? Pri tých mnohých prosbách, ktoré vysielame do neba, ide možno z ľudského pohľadu často o triviálnosti. Takáto myšlienka nám prebehne z času na čas hlavou, a preto sa prestávame modliť. Alebo to vzdávame preto, že sa nám zdá, že Boh nepočúva, že si „zapol odkazovač“, ako sa hovorí v jednej populárnej piesni. Alebo iný príklad z dnešného príbehu: Jajros, predstavený synagógy, sa ponáhľal za Ježišom s veľmi naliehavou prosbou: „Keď Ho uzrel, padol Mu k nohám a veľmi Ho prosil: Dcéra mi umiera, príď teda, polož na ňu ruku, aby ozdravela a žila.“ (Mk5,22-23) No tento problém určite nepatrí do kategórie obťažovania. Ide z neho zúfalstvo a chytanie sa poslednej nádeje. O malú chvíľu však dostáva studenú sprchu: „Keď prišli ľudia od predstaveného synagógy so zvesťou: Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Majstra?“ Problém sa vyriešil sám – veľmi cynické, ale tak mi to znie z týchto slov: „Načo ešte obťažuješ Majstra?“ Naozaj, načo? Tu už nie je čo riešiť. Na niektoré veci jednoducho nie je liek. – – „A Ježiš, keď počul, o čom je reč, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!“ Jajros uveril a smrť sa zmenila na život. Vieme uveriť aj my – v tom všetkom, čo prežívame? Slovo Pána Ježiša je rovnako mocné ako vtedy. Teoreticky to vieme, ale dokážeme Mu dôverovať úplne vo všetkom? On je tu a čaká. Jeho nikdy neobťažuje nič z toho, čo prežívame.

Stano Kocka

Verš starej zmluvy
Na Ňom odzbrojil kniežatstvá a mocnosti a vystavil ich verejne posmechu, triumfujúc nad nimi.
Verš novej zmluvy
Pohliadni z nebies a uviď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je Tvoja horlivosť a moc?