Rozvod a Biblia

Napriek názoru niektorých kresťanov je rozvod biblickým konceptom. Biblia totiž uznáva a reguluje rozvod. Biblia o rozvode nemlčí, ani ho pre každého a za každých okolností neodsudzuje. Pán Boh dôrazne vyhlásil: „Každý nech nenávidí rozvod“ (Mal 2,16), ale on sám nám zase hovorí: „som odohnal preč izraelskú odpadlíčku, pretože cudzoložila, a dal som jej priepustný list“ (Jer 3,8). Boh teda obecne nenávidí rozvod. Predovšetkým však nenávidí všetko to, čo spôsobuje každý rozvod a nenávidí dôsledky, ktoré z neho plynú pre deti a ranené stránky rozvodového konania. Zo spôsobu, akým sa niektorí správajú k rozvedeným ľuďom, sa zdá, akoby sa boli dopustili neodpustiteľného hriechu. Nemôžeme ospravedlňovať ľudí, ktorí sa chybne (hriešne) rozviedli. To je hriech, ale práve preto, že je to hriech, je odpustiteľný. Každý rozvod, aj oprávnený, je vždy spôsobený hriechom. Preto ho Boh nenávidí. Rozvod bol, je a bude Pánom Bohom odpustený, preto jeho cirkev nesmie robiť nič menej. Zatiaľ čo manželstvo je Božou ustanovizňou, rozvod je ľudskou ustanovizňou. Fakt, že Boh neustanovil rozvod, ale dovolil ho za určitých podmienok, je jedným z dôvodov, prečo má cirkev problémy v jeho praxi a posúdení. Písmo ukazuje (5M 14,1–4), že Boh uznáva existenciu rozvodu a pozorne ho reguluje. Ani my nesmieme rozvodu prikývnuť, ani ho jednoducho odsúdiť, lebo oboje je nebiblické, ale regulovať ho medzi Božím ľudom podľa biblických princípov. Kresťanské stanovisko teda je, že rozvod nie je nikdy želateľný a medzi kresťanmi nie je nikdy nevyhnutný. Aj keď z dôvodu sexuálneho hriechu je dovolený, medzi kresťanmi sa nikdy nevyžaduje. ROZVOD MEDZI VERIACIMI „Ženatým a vydatým však prikazujem – nie ja, ale Pán – aby žena neodchádzala od muža. Ak by však aj odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom; a muž nech ženu neopúšťa!“ (1K 7,10–11). Príkaz neodchádzať platí, ale Pavol hovorí, že ak žena (a platí to aj o mužovi) neposlúchne tento príkaz a rozvedie sa so svojim mužom, musí zostať nevydatou, aby zostala otvorená možnosť pokánia a potom zmierenia so svojím manželom. Ak sa zase vydá, robí ďalší krok neposlušnosti a dostáva sa do nezvratnej situácie (5M 24,1–4). Vstúpiť do manželstva s iným, keď bol niekto aj neoprávnene rozvedený s veriacim partnerom, je hriech. Veriaci je povinný robiť pokánie a znovu nastoliť svoje prvé manželstvo. Keby vstúpil do nového manželstva, znemožnil by tým zmierenie. Pavlovi ide o zmierenie. Chce uviesť týchto dvoch veriacich naspäť do manželstva novým biblickejším spôsobom. Ak veriaci ľudia majú Písmo v ruke a Ducha v srdci, majú všetko potrebné nielen ku zmiereniu, ale v budúcnosti aj k nádhernému manželstvu. Všimnime si tu ešte fakt, že Pavol nazýva aj chybne rozvedených veriacich „nevydatá“ (neženatý). Teda aj rozvod z nelegitímnych dôvodov ruší manželstvo. Práve tak ako začína manželstvo vzájomným zmluvným súhlasom, tak je aj zrušené zrušením tejto zmluvy v rozvode. Preto je to nebiblické, keď hovoríme o takých ľuďoch, že „sú stále manželmi v Božích očiach“. V Božích očiach sú rozvedení ľudia považovaní za agamos (neženatý, nevydatá). Rozvod ruší manželstvo. Zväzky a privilégiá, ktoré patria manželom, rozvedeným už nepatria. Hriešne rozvedení partneri dostávajú nové záväzky: (1) majú zostať neženatý/nevydatá, tzn. nevstúpiť do iného manželstva (1K 7,11), aby (2) sa mohli zmieriť. Ich hlavným záväzkom je zmierenie, a preto aj všetko, čo k nemu vedie. ROZVOD MIEŠANÉHO MANŽELSTVA „Ak niektorý brat má neveriacu ženu a ona aj naďalej chce s ním žiť, nech ju neopúšťa. A ak niektorá žena má neveriaceho muža a ten chce s ňou aj naďalej spolu žiť, nech ho neopúšťa. Lebo neveriaci muž sa posväcuje skrze ženu a neveriaca žena sa posväcuje skrze brata“ (1K 7,12–14). Veriaci má urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby udržal manželstvo s neveriacim partnerom. Ideálom aj miešaných manželstiev je teda jeho pokračovanie. Ale čo, ak to nie je možné? Čo, ak si neveriaci partner praje rozvod? V prípade, že neveriaci chce manželstvo zrušiť, Pavol hovorí „nech sa odlúči“ (1K 7,15). Doslova: „ak sa neveriaci rozvádza (chorizo), nech sa rozvedie (chorizo)“. Keď neveriaci partner prejavil úmysel rozviesť sa (išiel k advokátovi, podal žiadosť...), veriaci mu v tom nemá brániť. To je prípad, keď je rozvod príkazom. Týmto sa všetky manželské zväzky odstránia. Veriaci je úplne zbavený akýchkoľvek manželských záväzkov a je úplne slobodným človekom. Nemá žiaden záväzok k manželskému zmiereniu. „V takých prípadoch brat alebo sestra nie sú otrocky viazaní, veď Boh nás povolal k pokoju“ (1K 7,15). VÝNIMOČNÝ PRÍPAD Pán Ježiš uznal jediný dôvod rozvodu medzi veriacimi: porneia (smilstvo alebo sexuálny hriech). Je zaujímavé, že túto výnimku uvádza len Matúš (Mt 5,32; 19,9). Je to pravdepodobne z toho dôvodu, aby obmedzil rozvody medzi kresťanmi zo Židov. Ježiš hovorí, že ak sa niekto nerozviedol pre smilstvo, tak cudzoloží, ak si vezme iného. Všimnime si, že Pán Ježiš tu rozvod neprikázal, len pripustil. Biblia teda v takom prípade nevyžaduje rozvod, len ho povoľuje. Ak robí vinník pokánie, jeho partner mu musí odpustiť (Lk 17,3nn). Odpustiť znamená okrem iného aj nepripomínať viacej. Pre veriaceho nie je možné, aby pokračoval v rozvodovom konaní po odpustení. Odpustenie vedie tiež k novému vzťahu s tým, komu sme odpustili. Rozvod s veriacim partnerom, ktorý sa dopustil smilstva, sa preto obmedzuje len na prípad, keď tento nechce robiť pokánie zo svojho hriechu. JÁN HENŽEL